Udalosti na Ukrajine sa dotýkajú aj Ukrajincov žijúcich na Slovensku či Slovákov, ktorí majú k tejto krajine blízko. Dnešné krymské referendum sledujú o to pozornejšie, že môže rozhodnúť o budúcnosti ich rodín a priateľov.
„Táto situácia, nie je v súlade s medzinárodným právom, pretože vedie k narušeniu integrity zvrchovaného štátu. Referendum o oddelení časti tohto štátu, by sa malo uskutočniť na celom území. V uplynulých dňoch som navštívil Užhorod. Prebiehajú tam síce výmeny ľudí v určitých funkciách, ale inak je tam pokoj. Ľudia pracujú a zároveň si uvedomujú, že situácia, ktorá nastala na Ukrajine, bude mať pre nich dosť vážne sociálno-ekonomické dôsledky, no aj napriek tomu chcú Ukrajinu ako celistvý štát zachovať,“ povedal podpredseda Ústrednej rady Zväzu Ukrajincov a Rusínov na Slovensku Pavol Bogdan.
Aj podnikateľ Dmitry Ripela uznáva právo národa na referendum, no prízvukuje, že v tomto referende nerozhodne vôľa ľudí, ale vôľa cudzích jednotiek, ktoré už na Ukrajine dostali meno zelení vojačikovia. Ripela tiež hovorí, že už predchádzajúce kroky Ruska sú počiatkom vojny.
„Jednoznačne to vnímam ako vojnu. Chápem diplomatov, ktorí sa snažia nedopustiť krviprelievanie, no som presvedčený, že po vyhlásení výsledkov bude krvi viac a Krymom sa to neskončí. O tom svedčia aj udalosti v Donecku. Proruským silám pokoj jednoducho nevyhovuje,“ povedal.
Naopak, generálna konzulka Ukrajiny v Prešove Oľga Benč verí v to, že ďalšia krv preliata nebude. Ukrajinská vláda totiž podľa nej uvažuje v medziach práva a to je jediná normálna cesta.
Podľa riaditeľa Múzea ukrajinskej kultúry Slovenského národného múzea Miroslava Sopoligu sú problémy na Ukrajine hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale pre celý svet. „Verím, že ku krviprelievaniu nedôjde, že sa nás zastane celý svet,“ uviedol.
O tom, že krymské referendum nie je legálne, hovorí aj predseda klubu Slovensko-ukrajinskej spoločnosti v Košiciach Ján Bača. Zvýrazňuje však nižšiu legitimitu referenda aj kvôli položeným otázkam. „Tam nie je postavená otázka áno alebo nie. Tam sú iba dve odpovede nie. Prvá otázka znie, či ste za odpojenie Krymu a pripojenie k Rusku. Druhá otázka, či ste za odpojenie Krymu ako samostatnej republiky. Nie je tam daná možnosť, ktorú by väčšina preferovala, aby zostali v rámci Ukrajiny, ale aby sa zmenili podmienky, ktoré tam sú,“ hovorí Bača.
Zároveň však dodáva, že situáciu veľmi pozorne sleduje a myslí si, že súčasná vláda smeruje k mierovému riešeniu problému. Čo urobia ruské vojská na hraniciach na východe, na severe a na Kryme, je však podľa neho neisté, no verí v zdravý ľudský rozum.