Bol to dobrý žiak, patril k lepšiemu priemeru. Takto si na Mariana Kotlebu, ktorý z pochodov extrémistov v uliciach presedlal do kresla banskobystrického župana, spomína riaditeľka Strednej priemyselnej školy Jozefa Murgaša Ľubica Ďurišová. Pamätá si ho napriek tomu, že ich lavice opustil už pred dvadsiatimi rokmi. Jeho hlavným záujmom bola informatika. „Neboli s ním žiadne problémy v tom zmysle, že by na niečo poukazoval. Bol to normálny, klasický študent, ktorý bol šikovný v odbore,“ uviedla riaditeľka pre HN.
Preradený a vyhodený
Kotleba neskôr informatiku aj vyučoval – na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici učil päť rokov. Táto kariéra sa pre neho skončila v roku 2006, keď bol obvinený z výtržníctva. Stíhanie voči nemu nakoniec zastavili, no Banskobystrický kraj apeloval na riaditeľa Gymnázia Milana Beňačku, aby ho prepustil.
„Nemá to oporu v zákone,“ tvrdil vtedy riaditeľ. Bol presvedčený, že Kotleba bol dobrým učiteľom. Následne sa dohodli, že na škole zostane, no preradia ho na pozíciu správcu počítačovej siete. Výpoveď dostal až v júli 2012 s odôvodnením, že je nadbytočný. Kotleba to spája skôr s vystúpením, ktoré mal mesiac predtým na rade školy. V ňom kritizoval Beňačku, ako narába s peniazmi rodičovského združenia.
Paradoxne teraz bude Kotleba šéfovať aj tomuto riaditeľovi, keďže kraj je zriaďovateľom gymnázia. Vedenie školy s HN o svojom bývalom kolegovi nechcelo hovoriť. „K osobe Mariána Kotlebu nemám čo povedať a nechcem sa ani vyjadrovať,“ reagovala zástupkyňa riaditeľa Daniela Rozimová. Podobne odpovedal aj Beňačka.
Pochody v uniformách
Do povedomia verejnosti sa Marián Kotleba dostal v roku 2003 ako vodca Slovenskej pospolitosti, ktorú neskôr súd rozpustil. Pre ňu boli charakteristické fakľové pochody v uniformách, snaha vytvoriť domobranu a nahradiť súčasný systém zastupiteľskej demokracie stavovským usporiadaním, opisuje politológ Tomáš Nociar. „Hlásali tiež zavedenie vízovej povinnosti pre občanov Maďarska, Izraela a Spojených štátov. Hlásili sa k odkazu historických osobností od Ľudovíta Štúra, cez Andreja Hlinku až po Jozefa Tisu, ale tiež k dielam, ako sú napríklad antisemitské Protokoly sionských mudrcov,“ vysvetľuje.
Už po značkou Ľudovej strany – Naše Slovensko začala podľa politológa v programe Kotlebu dominovať protirómska rétorika a nacionálny populizmus. „Tie, zdá sa, vytvorili pomerne výbušný ideologický kokteil,“ komentuje Nociar najnovší Kotlebov úspech.
Spojenci v zahraničí
Slovenská pospolitosť deklarovala spoluprácu s rumunskou neofašistickou organizáciou Noua Dreapta, s dnes už súdom zakázanou českou Ďelníckou stranou a tiež s nemeckou stranou NDP, ktorá je v Nemecku pravidelne označovaná ako pravicovo-extrémistická a štátne orgány sa ju viackrát snažili zakázať, pripomína prepojenia Nociar. Neskôr pribudli kontakty aj s maďarskými neonacistickými zoskupeniami ako Magyar Nemzeti Arcvonal alebo BloodandHonour Hungaria.
Podľa českého experta na extrémizmus Miroslava Mareša možno Kotlebu zaradiť k „vyhranenému krídlu európskeho pravicového extrémizmu“. Mareš si všíma, že Kotleba sa v posledných rokoch snaží vytvárať dojem serióznejšieho politika, aby bol prijateľnejší pre širšiu časť verejnosti.
Ľudovú stranu – Nové Slovensko, kde je Kotleba volebným lídrom, ale nie predsedom, zaraďuje ministerstvo vnútra medzi subjekty, ktoré sa dostávajú do interakcie s extrémistami. Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014 konštatuje, že „prejavy politického extrémizmu spojené s populisticky vedenými kampaňami ohrozujú podstatu demokracie“.