Za dreveným oplotením areálu poskakujú desiatky oviec. Majú sa priam kráľovsky, veď ich pasie tisícka imigrantov zo Sýrie, Afganistanu a ďalších krajín. Medzi nimi si vykračuje pštros Emil. Utečenecký tábor sa nachádza pri Dubnej skale medzi Žilinou a Vrútkami. Obrázok z blízkej budúcnosti, úryvok zo sci-fi románu, scéna z komédie alebo frašky?

Majiteľom areálu je štyridsaťdvaročný Žilinčan Patrik Groma. Niekdajší vlastník, spoločnosť Kameňolomy a štrkopiesky, tu mala rekreačné a školiace stredisko s podnikovou chatou i domom správcu, okolie skrášľoval ovocný sad s asi štyristo stromami. V rámci pridruženej výroby prevádzkovalo rybné hospodárstvo s vychýreným chovom hlavátok. Keď však na Dubnej skale razili prieskumnú štôlňu, tak z rybníkov odrazili vodu a celá produkcia rýb vykapala.

Firma sa dostala do likvidácie a celý areál začal poznačovať zub času. Pred desiatimi rokmi sa Groma dozvedel o možnosti odpredaja. Kúpil ho na rekreačné účely. Chová tu takmer tridsať oviec, jedného pštrosa, pestuje biozeleninu i tekvice.

Vtedy však ešte ani len netušil, že jedného dňa mu v hlave skrsne nápad, za ktorý by ho väčšina Slovákov poslala okamžite do blázinca. V tom lepšom prípade.

Celú usadlosť ponúkol štátu. Na zriadenie utečeneckého tábora.

Na jeden rok bezplatne

Žilinčan svojej myšlienke dal aj konkrétnu podobu. V liste adresovanom ministrovi vnútra Róbertovi Kaliňákovi uvádza, že v súčasnosti rezonuje v médiách téma imigrantov, pričom časť slovenskej verejnosti je za pomoc a druhá sa stavia proti nej. Zdôrazňuje potrebnosť solidarity, ktorú však treba r...