Dočasná. Takýto prívlastok dostala sadzba DPH pred tromi rokmi, keď sa zvyšovala z 19 na 20 percent. A už od budúceho roka oň mala prísť. Presne vtedy sa mala o ten jeden kľúčový percentuálny bod znížiť. Teraz však Slovensko dostalo prekvapujúce odporúčanie – daň zachovať tak ako je, na rovnej dvadsiatke.
Takéto posolstvo nám poslal Medzinárodný fond. Dôvod je jednoduchý – stovky miliónov eur, ktoré by nám po takomto kroku chýbali v štátnej kase. „Tieto príjmy by krajina musela nájsť niekde inde alebo znížiť výdavky,“ povedal šéf misie Medzinárodného menového fondu James John.
Viac pre ľudí i firmy
A práve to si podľa fondu nemôžeme dovoliť. Následne by nám totiž mohli chýbať peniaze na opravu či stavbu ciest, ako aj na zvyšovanie zamestnanosti. Faktom je to, že zníženie dane by sa reálne na nižších cenách neodrazilo. Ako potvrdil aj podpredseda predstavenstva obchodnej siete Coop Jednota Martin Katriak, o reálnych dosahoch by sa dalo hovoriť až pri znižovaní o 5 či 10 percentuálnych bodov. Šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko pred časom uvádzal príklad Lotyška, kde sa pokles dane prejavil v cenách len z tretiny.
Na druhej strane by sa peniaze, ktorý by takto uvoľnil štát, nestratili. Naopak, zostali by v biznise. A práve obchodníci boli tí, ktorých kríza zasiahla v plnej miere a doteraz majú problém sa z nej spamätať. „Nemuseli by sa znížiť ceny, ale šlo by to do marží,“ hovorí prevádzkovateľ pekárne a potravín Kvások Róbert Kordoš.
Takáto možnosť by bola lepšia aj podľa odborníkov. V rukách by firmám, čiastočne aj ľuďom, zostalo viac peňazí, ktoré by mohli míňať. Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa by tiež podniky mohli viac investovať, čo je rovnako pozitívna správa. „Súkromný sektor je efektívnejší hospodár ako štát,“ tvrdí.
Rozhodne jesenná prognóza
Na druhej strane je však faktom, že práve Smer-SD Roberta Fica nielenže kritizoval posledné zvyšovanie dane, ale v minulosti tiež hovoril o jej dvoch sadzbách. Zváženie práve takejto možnosti by podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku mala vláda zvážiť. V praxi – napríklad za potraviny by sa odvádzala len 10-percentná daň, za iné tovary a služby plná sadzba. Podobné opatrenie zvažuje podľa medializovaných informácií aj české ministerstvo financií.
O tom, koľko budú nakoniec ľudia v budúcom roku platiť, ukáže až jesenná notifikácia Eurostatu. Tá ukáže, či sa náš deficit aj podľa nových pravidiel znížil pod tri percentá výkonu ekonomiky, a teda sa splní základná zákonná podmienka na zníženie DPH.
Takto na odporúčania Medzinárodného menového fondu reagoval aj Kažimír. Podľa Pánisa by sa však financmajster mal držať pôvodného plánu. Každé zníženie dane totiž podľa neho podporuje rast ekonomiky. Ako však na druhej strane dodáva analytik ČSOB Marek Gábriš, zníženie priamych daní, ako je napríklad tá korporátna, by podnikateľom pomohlo oveľa výraznejšie.