Rok 1992. Strana Vladimíra Mečiara získala v parlamentných voľbách viac ako 37 percent. HZDS volilo vyše 1,1 milióna voličov. V roku 2010 prišlo v parlamentných voľbách stranu trojnásobného premiéra voliť len 100-tisíc voličov. HZDS sa dostalo spolu s Mečiarom mimo parlamentu a postupne odišlo do zabudnutia. Mečiar nebol výnimkou – čo znamená postupný prepad popularity, zažil aj Mikuláš Dzurinda aj jeho SDKÚ-DS. Dnes tento trend začína dobiehať najpopulárnejšieho politika súčasnosti, dvojnásobného premiéra Roberta Fica. Ten zažil po dvanástich rokoch rastu doteraz svoju najsilnejšiu porážku. A to dokonca osobnú.

Po rekorde útlm

Namiesto naplnenia životného sna obsadiť prezidentský palác musí bilancovať. A začať sa zmierovať s tým, že Smer svoj politický vrchol už má za sebou. Kde sú teda dôvody, že fenomén Fica a jeho strany padá?

V prvom rade, každá strana má svoj vrchol a nemôže rásť donekonečna. Fico a jeho Smer-SD dosiahli rekordný úspech v roku 2012. Vtedy získali viac ako 44 percent voličských hlasov, čo bolo pre politickú stranu najviac v histórii Slovenska. A prvýkrát od novembra 1989 sa stalo, že by jedna strana mohla vládnuť sama. „Smer zostavil sám vládu, to bola výnimočná situácia, ktorá sa možno už nikdy nezopakuje,“ pripúšťa samotný podpredseda strany Marek Maďarič.

Strana teda už zrejme siahla na vrchol možností. A po jeho dosiahnutí väčšinou prichádza postupný pokles. Maďarič však takúto tézu odmieta – podľa neho si Smer udržiava svoju pozíciu a prezidentské voľby to len potvrdili.

Faktom je, že aj podľa odborníkov je veľká pravdepodobnosť, že Ficova strana parlamentné voľby opäť vyhrá. Ale už s oveľa nižším výsledkom ako v minulosti. Podľa politológia Tomáša Koziaka sa totiž nedá očakávať, že by padala tak rýchlo, ako napríklad v minulosti HZDS.

Dve facky. Kotleba a Kiska

Čo sa môže pod takýto vývoj podpísať, je čiastočne aj súčasná atmosféra v spoločnosti a čoraz častejšie volanie po obmene starých gárd. Neukázal to len Andrej Kiska, ale aj vlaňajšie banskobystrické voľby župana. Vtedy pohorel rovnako Smer. Jeho podpredsedu strany a vtedajšieho župana Vladimíra Maňku nahradil extrémista Marian Kotleba. Prezidentské voľby však boli na rozdiel od tých župných predsa len niečím výnimočné – vystupoval v nich Fico, stále extrémne populárny politik. A časť jeho voličov ho jednoducho chce vidieť ako premiéra, nie ako prezidenta. Z pozície predsedu vlády totiž stále môže zmeniť predsa len viac. Sám Fico v predvolebných debatách niekoľkokrát zopakoval svojmu súperovi, že prezident nemá žiadne právomoci, čo nebolo mobilizačné gesto. Ak by odišiel do prezidentského paláca, vzdal by sa aj stoličky predsedu Smeru, čo podľa analytikov mohlo niektorých jeho voličov odradiť.

Smer čakajú skúšky

Do akej miery tieto faktory zohrali dôležitú úlohu, sa ukáže už v najbližších týždňoch. Fica a Smer totiž čakajú ďalšie skúšky. V májových voľbách 2014 chce vládna strana obhájiť piatich europoslancov, ktorých aktuálne v Bruseli má. Väčšia zaťažkávacia skúška však čaká Fica na jeseň tohto roku v komunálnych voľbách, keď si bude môcť preveriť popularitu v jednotlivých obciach a mestách. Doteraz tieto voľby Smer výrazne valcoval, čím si posilňoval svoju pozíciu aj na najnižších regionálnych úrovniach.