Tiež ste považovali Trenčín za baštu mečiarizmu? Nie ste jediný, ale za týmto bežne zaužívaným stereotypom nestoja reálne fakty. Na Slovensku sa našlo veľa miest, kde Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dosahovalo podstatne väčšie zisky.
V Trenčíne strana Vladimíra Mečiara dosiahla svoje maximum vo voľbách v roku 1994, keď dostala 39,2 percent. Bez väčších problémov však nájdete mestá, v ktorých HZDS v ére najväčšej slávy získalo aj viac ako 50 percent hlasov.
Zaujímavé pritom je, že viaceré bývalé bašty HZDS sú dnešnými baštami Smeru.
Exemplárnym príkladom je Čadca. V prvých parlamentných voľbách v roku 1994 tu získalo hnutie vyše 53 percent, druhé Kresťanskodemokratické hnutie nemalo ani 8,5 percenta. Narovinu povedané, HZDS konkurenciu prevalcovalo. Že Čadca bola baštou mečiarizmu, dokazujú aj voľby z roku 1998, kedy aj napriek veľkej mobilizácii voličov, ktorí už ďalej Mečiara na premiérskej stoličke nechceli, tu získalo HZDS takmer 46 percent. Volebný rok 2002 prvýkrát preveril aj stranu Smer, ktorá vznikla v roku 1999. Opäť síce vyhralo HZDS, ale už iba s 35 percentami. Druhý Smer ich získal takmer 17.
Pozrite sa, ako to vyzeralo na mítingu HZDS v roku 1998:
O štyri roky sa niesli voľby v Čadci v duchu masívneho nástupu voličov Smeru, ktorý s necelými 39 percentami v meste vyhral. HZDS predbehla aj Slovenská národná strana (SNS) s 20,5 percentami. Samotné hnutie získalo menej ako 12,5 percenta. Voľby 2010 a 2012 boli už jednoznačne v znamení Smeru. V prvých získal vyše 51 a v druhých dokonca viac ako 62 percent.
Pozrite si grafy ukazujúce, ako sa z bášt HZDS stali bašty Smeru:
Bývalí voliči HZDS prešli k Smeru, myslí si politický analytik Ján Baránek. Podľa neho je to spôsobené podobným charakterom voliča. "Volič HZDS v 90. rokoch bol typický vyšším vekom, základným či stredným vzdelaním a tým, že pochádzal z menších sídel," tvrdí Baránek a dodáva, že to z väčšej časti platí aj na dnešných voličov Smeru. Ale myslí si, že voliči Smeru sú menej homogénni, ako to bolo v prípade HZDS. Preto je podľa Baránka nutné zarátať aj istú časť mladých ľudí.
Na Slovensku sú mestá, ktoré možno pokojne označiť za bašty pravice. A to aj napriek tomu, že v nich zvíťazil Smer. Roztrieštené stredopravé politické spektrum vďaka veľkému množstvu subjektov pri súčte hlasov v niektorých mestách Ficovu stranu bez problémov poráža. Sú to napríklad Bratislava, Pezinok, Senec, Košice či Prešov.
Ďalšou jedinečnosťou slovenskej politickej scény boli voľby v roku 2012. V týchto voľbách stratila pravica viaceré mestá, ktoré dovtedy boli jej baštami. Bolo to spôsobené najmä rozpadom pravicovej vlády Ivety Radičovej a kauzou Gorila, ktoré voličov znechutili. Ide napríklad o Trnavu či Banskú Bystricu.