Vláda premiéra Roberta Fica mala štyri roky na to, aby Slovensko zlepšila. Pozreli sme sa na päť oblastí, kde sa veci menili alebo prinajmenšom meniť mali a spolu s odborníkmi sme zisťovali, ako sa sľuby premietli do reality.

Daňová a odvodová politika

Daňová kobra, mimoriadny odvod v bankovom sektore alebo otvorenie druhého piliera, aj to priniesla druhá vláda Roberta Fica. Robert Chovanculiak z Inštitútu pre ekonomické a spoločenské analýzy hodnotí z opatrení negatívne hlavne nové dane v podobe daňových licencií, zvyšovanie existujúcich daní a predovšetkým zavedenie odvodov aj na dovtedy oslobodené skupiny dohodárov.

Firemná daň za posledné štyri roky najprv vzrástla z devätnásť na dvadsaťtri percent, následne bola opäť znížená na dvadsaťdva. „Za pozitívny krok môžeme považovať snahu o zníženie zdravotných odvodov pre nízkozarábajúcich zamestnancov, avšak jej praktická aplikácia nebola zvládnutá,“ myslí si Chovanculiak. Slovensko má podľa neho hlavný problém s dlhodobou nezamestnanosťou.

„Medzi jej hlavné príčiny patrí neustále zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorá práve týmto ľudom zabraňuje získať pracovné skúsenosti a vysoké odvody a dane, ktoré brania vzniku nových pracovných miest,“ vysvetľuje.

Správa o krajine, ktorú minulý týždeň zverejnila Európska komisia potvrdila, že Slovensko má stále pomerne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pracovníkov s nízkymi príjmami. Podľa správy môže byť toto zaťaženie demotivujúcim faktorom tak v prípade ponuky pracovnej sily, ako aj v prípade dopytu po nej, a to najmä pri pracovníkoch s nízkymi príjmami.

Podnikateľské prostredie

Podnikatelia ocenili za posledné štyri roky predovšetkým zlepšenie v oblasti zjednodušenia a digitalizácie daňových úkonov i administratívy, opatrenia, ale podľa nich nie sú dostatočné a ani také hlboké, ako čakali. „Tiež sa zlepšila fiškálna disciplína, najmä deficit štátneho rozpočtu a boj proti daňovým podvodom, najmä vďaka opatreniam ako kontrolný výkaz DPH či online a virtuálne pokladne,“ vyjadril sa výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských združení a zväzov hodnotí negatívne to, že vláda nedodržala sľub ohľadne zníženia daňového zaťaženia právnických osôb po stabilizácii rozpočtu tak, ako to bolo avizované.

Podnikateľom sa nepáči ani zavedenie daňových licencií, zvyšovanie daní a zníženie paušálnych nákladov živnostníkov. „Medzi najväčšie zhoršenia v oblasti patrí aj pracovná zdravotná služba a zmena Zákonníka práce v neprospech zamestnávateľov,“ vysvetľuje Kremský. Podnikateľov za druhej Ficovej vlády trápili aj neustále chaotické zmeny zákonov či v rôznych povinnostiach, ich nejednotný výklad, nekonštruktívny prístup kontrolných orgánov a nedostatočná transparentnosť vo verejnom obstarávaní a eurofondoch.

Slovensko sa nachádza vo Svetovej ročenke konkurencieschopnosti ekonomík za rok 2015 na 46. mieste. Rebríček zostavuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka a päťdesiatimi štyrmi ďalšími organizáciami z celého sveta. Podľa Kremského môže za naše nelichotivé hodnotenie kvality podnikateľského prostredia predovšetkým výška odvodov, neefektívna štátna pomoc a dotácie, nekvalitné zákony i predpisy, slabá vymáhateľnosť práva, slabé vzdelávanie, veda a výskum či vysoká miera nezamestnanosti.

Školstvo

Druhá Ficova vláda priniesla modulové školy a škôlky, spustenie celoplošného testovanie piatich ročníkov, obmedzenie právomocí školských samospráv v prospech zriaďovateľov aj opatrný štart duálneho vzdelávania. „V roku 2015 bolo v duálnom vzdelávaní len 422 žiakov a 31 škôl v dôsledku slabej motivácie pre firmy a demotivácie pre školy, ktorým boli znížené financie o desať percent za žiaka v duálnom vzdelávaní,“ objasňuje Jozef Miškolci z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Podľa neho boli plánované viaceré významnejšie zmeny zákonov, uskutočnila sa však len ich časť. Zavedené opatrenia však nehodnotí negatívne ani pozitívne. „Na to by bola potrebná nutná analýza ku každému jednému opatreniu,“ vysvetlil Miškolci.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej štúdií Slovensku odporučila zvýšiť výdavky na školstvo a zlepšiť odmeňovanie pedagógov. „Slovensko dáva na školstvo menej ako päť percent HDP, pričom priemer OECD krajín je nad šiestimi percentami. V platovom ohodnotení pedagogického personálu sme takisto na chvoste krajín OECD. Zatiaľ čo  slovenskí učitelia dostávajú len štyridsaťtri percent z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku, priemer OECD je až osemdesiat osem percent,“ vysvetľuje Miškolci.

Správa o krajine Európskej komisie zase poukázala na neatraktívnosť učiteľského povolania na Slovensku. „Napriek tomu, že v poslednom čase došlo k zvyšovaniu platov a ďalšie zvyšovanie o štyri percentá sa plánuje v roku 2016 – ktoré sa nemá týkať len učiteľov, ale aj zamestnancov verejného sektora – nízke platy zostávajú jedným z faktorov, kvôli ktorým je učiteľstvo pre talentovaných mladých ľudí neatraktívnou kariérnou voľbou,“ uvádza sa v správe.

Podľa Petra Goliáša z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy potrebujú byť aj samotné školy motivované „Súčasne so zvyšovaním platov by vláda mala merať a zverejňovať výsledky vzdelávania na jednotlivých školách, aby sme vedeli, akú kvalitu za vynaložené peniaze dostávame. Zvýšila by sa tak motivácia škôl dosahovať lepšie výsledky,“ uviedol.

Zdravotníctvo

Zdravotníctvo dostalo v posledných rokoch poriadne zabrať. Ficovu vládu sprevádzali kauzy ako výpovede sestričiek či predražené tendre v nemocniciach. Toto obdobie však prinieslo aj pár pozitív.

„Z nášho pohľadu bolo plusom zavedenie vyššej transparentnosti vzťahov farmafiriem a lekárov.  Prvýkrát sa to bude vykazovať, ale až v lete,“ povedal Gabriel Šípoš z Transparency International. Novela o liekoch prinesie, že farmafirmy by po novom mali zverejňovať údaje o spolupráci so zdravotníkmi na webe. Pozitívnym opatrením, ktoré vláda dotiahla do konca po svojej predchodkyni, je aj PCG model. Analytik INEKO Dušan Zachar vysvetlil, že ide o mechanizmus, ktorý pomocou predpísaných liekov medzi poisťovne spravodlivejšie rozdeľuje peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov.

Zachar i Šípoš sa zhodujú, že medzi plané sľuby vlády patrila prísnejšia kontrola hospodárenia nemocníc. „Nevidíme žiadny pokrok v čistote prideľovania zákaziek nemocnicami či zmlúv Všeobecnou zdravotnou poisťovňou – naopak, bol to škandál za škandálom,“ vraví Šípoš. Dušan Zachar dodáva, že pod kontrolu sa nepodarilo dostať ani zadlženosť štátnych nemocníc, a na neskôr sa tiež odsúva projekt eHealth, ktorý mal priniesť elektronické zdravotné karty či elektronické predpisovanie liekov. „Našťastie sa nezrealizoval projekt jedinej zdravotnej poisťovne, ktorý slúžil istý čas na zakrývanie očí verejnosti pred skutočnými problémami,“ doplnil analytik.

Súdnictvo

Na slovenských súdoch najviac zarezonovalo nahradenie Štefana Harabina na pozícii predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady SR. Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play stav súdnictva napriek tomu nevidí pozitívne. „Pod verejným tlakom síce po obmene súdnej rady odišiel z vedenia zničujúci Štefan Harabin, ale stav v justícii zakonzervoval so všetkým hnisom vo vnútri,“ povedala Wienk, ktorá si myslí, že minister spravodlivosti Tomáš Borec vážne zlyhal. Pochváliť ministerstvo mohla podľa vlastných slov len za elektronickú zbierku Slov-Lex, ktorú považuje za skvelú pomôcku na sledovanie zákonov.

Našim súdom napriek sľubom vlády ľudia stále neveria. Podľa prieskumu agentúry Focus zo septembra 2015 súdom nedôveruje alebo skôr nedôveruje až 74 % opýtaných. Niečo sa však za ostatné 4 roky v súdnictve predsa len urobilo. Rekodifikáciou totiž prešiel Občiansky súdny poriadok. Mal by zabrániť prieťahom v súdnom konaní, ktoré nám vyčíta aj najnovšia správa Európskej komisie a ktoré sú častou príčinou nedôvery Slovákov. „Kódexy môžu pozitívne ovplyvniť rýchlosť súdnych konaní, ale vzhľadom na účinnosť od júla 2016 v súčasnosti nie je možné komplexne vyhodnotiť, či naplnili svoj účel,“ podotkla Radana Deščíková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Obe odborníčky sa zhodli, že súdy sa nepodarilo vyčistiť ani od korupcie. Wienk označila súdnictvo za „pohodlný prístav pre korupčníkov“ a Deščíková vyjadrila znepokojenie nad faktom, že najväčší nárast vnímania úplatkárstva od roku 2012 nastal v oblasti súdov a prokuratúry.