Rozdiely medzi predvolebnými prieskumami a povolebnou realitou boli v týchto voľbách veľmi veľké. Pri niektorých stranách sa výsledky líšili od päť do 10 percent, čo nie je bežná štatistická odchýlka.
Smer mal ešte v januári 42,2 percenta hlasov voličov, vo februári v prieskume MVK sa jeho preferencie prepadli o desať percent na 32,1 percenta a skončil s necelými 29 percentami. Sieť mala v prieskumoch približne 14 percent a dostala necelú polovicu z toho. Na druhej strane Ľudová strana Naše Slovensko sa dlhodobo v prieskumoch potácala okolo dvoch percent a dostala takmer štyrikrát viac. Jedine účasť na voľbách nebola prekvapením, keďže sa dostala tesne k 60 percentám, čo je bežné číslo aj z minulosti.
„Prieskumy sú veľmi staré, v podstate tri týždne pred voľbami sa už nerobia,“ vysvetľuje odchýlky Pavel Haulík z agentúry MVK. Reaguje tak na to, že na základe zákona sa nesmú dva týždne pred voľbami uverejňovať preferencie strán. Podľa neho o veľkých odchýlkach rozhodol aj fakt, že volili neinformovaní voliči. „Ak by ľudia vedeli, ako zle sa vyvíjajú preferencie KDH, tak by prišli voliť a možno by táto strana napokon preliezla do parlamentu,“ myslí si Haulík. Ako dôkaz dodáva to, že exit poll zo soboty večera ponúkol solídne čísla, ktoré sa viac-menej zhodovali s realitou.
Aj podľa politológov boli rozhodujúce posledné dva týždne pred voľbami, ktoré potvrdili to, že verejná mienka na Slovensku je veľmi nestabilná. „Vidíme tu veľké výkyvy v názoroch voličov, z ktorých veľa bolo nerozhodnutých aj pred volebnou miestnosťou,“ myslí si politológ Juraj Marušiak.
Nerozhodnutí nezostali doma
Tieto voľby rozhodlo aj veľké množstvo nerozhodnutých a mladých voličov. Prieskumné agentúry v polovici februára informovali, že váhavých ľudí je až okolo 30 percent. Tí zjavne urobili presuny na poslednú chvíľu, napríklad od Siete či KDH k neštandardných stranám. „Prvovoliči majú radi jednoduchú a priamu rétoriku a možno viac volili nesystémové nové strany,“ myslí si Haulík.
Predvolebné prieskumy sú odhady a sledujú trendy. „Pre niektorých voličov ukazujú a potvrdzujú trend, pre iných môžu znamenať práve zmenu rozhodnutia. Ak ich strana je pod čiarou, hľadajú alternatívu,“ vysvetľuje politológ Miroslav Kusý. Na druhej strane analytici tvrdia, že o výbornom výsledku strany Sloboda a Solidarita rozhodlo aj to, že nerozhodnutí pravicoví voliči sa napokon rozhodli ísť voliť túto stranu, lebo ju chceli vidieť v parlamente a dlho bola na hranici zvoliteľnosti.
Ľudia v prieskumoch nehovoria pravdu
Odborníci tiež pochybujú o úprimnosti ľudí v prieskumoch. „Málokto z Kotlebových voličov aj prizná, že ho ide voliť,“ myslí si Marušiak. To, že na volebnej mape uspeli nepredvídateľné strany ako Sme Rodina Borisa Kollára či Ľudová strana Naše Slovensko, svedčí aj o nevyzretosti slovenskej občianskej spoločnosti. „Ak sa dajú voliči presvedčiť od neštandardných strán tak ľahko, je to alarmujúce,“ myslí si Kusý.
Voliči však vyslali politikom jasný signál štandardným stranám, že tento volebný systém je už vyčerpaný a treba prísť s niečím novým. Voliči povedali, že sú ochotní voliť nesystémové strany, ak sa staré zavedené strany budú chovať ako doteraz.
Doplatilo na to KDH, Smer či SDKÚ, v budúcnosti ich môžu nasledovať aj iní. Napokon, v týchto voľbách ostalo veľa sklamaných voličov doma a nešli voliť. To mohlo podľa Marušiaka ublížiť skôr zavedeným stranám, pretože voliči Kotlebu sú disciplinovanejší.