O Kotlebovi je známe, že sa hlási k odkazu Slovenska z čias 2. svetovej vojny a vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa. Zároveň opovrhuje Slovenským národným povstaním (SNP), ktorého účastníkov považuje za banditov. Hoci sa nálepke fašistu bráni dokonca aj trestnými oznámeniami, sám svojimi činmi dal tomu označeniu opodstatnenie.
Otázka teda znie: Je označenie fašista pre Kotlebu relevantné? Rozoberme si niektoré jeho kontroverzie.
Na stráž!
Už od počiatkov Kotlebovej činnosti, ktorú datujeme od roku 2005, ho sprevádza pozdrav Na stráž! O čo ide?
Tento pozdrav sa používal v období takzvaného Slovenského štátu, ktorý vznikol z vôle nacistického Nemecka. Tento štát existoval v rokoch 1939 až 1945, podriaďoval sa Berlínu a slúžil ako príklad vzorového štátu, ktorý slúžil Nemecku.
Pozdrav, ktorým sa kotlebovci vítali aj počas volebnej noci, najbežnejšie používala najmä polovojenská Hlinkova garda (HG), ktorá slúžila totalitne vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (HSĽS) ako jej silová zložka. Známa je napríklad aj gardistická pieseň s názvom Kamaráti na stráž.
Garda bola hlavnou silou presadzujúcou nacizmus na Slovensku. Najtragickejšou etapou činnosti HG bola prvá vlna deportácií. Konkrétne ide o nútené sústredenie Židov do slovenských táborov a ich následné vyvezenie v dobytčích vagónoch do nacistických táborov v Poľsku.
Prvá vlna deportácií bola z vôle slovenských orgánov a čisto v ich réžii. Dokonca Slovensko platilo Nemecku za jedného vyvezeného Žida 500 ríšskych mariek. Sústredenie a vyvezenie Židov vykonávali gardisti, ktorí ich popri tom často okrádali a mlátili.
Do nacistických táborov v tejto vlne odtransportovali gardisti z vôle slovenskej vlády takmer 58-tisíc Židov vrátane detí, žien a starých ľudí. Brutalitu táborov z nich prežilo len niekoľko stoviek.
Gardisti vraždili spolu s SS
Úloha gardistov vzrástla po vypuknutí SNP. Spolu s nemeckými vojskami, ktoré na Slovensko prišli na pozvánku prezidenta Jozefa Tisa, viedli boje proti povstalcom.
Popri tom sa však oddiely HG spolu s nacistickými radikálmi zo Schutzstaffel (SS) podieľali na masových vraždách. Najväčší masaker vykonali v obci Kremnička. Gardisti a SS tu povraždili stovky ľudí. Po vojne boli v Kremničke exhumované pozostatky 747 ľudí, vrátane 211 žien a 58 detí.
Asi 400 ľudí bolo zavraždených vo vápenke v obci Nemecká. Opäť sa na tom spolupodieľali s SS aj gardisti. Podobných príkladov spolupráce HG a SS je viac, tieto dva sú však zrejme najznámejšie.
„Na stráž! je pozdrav slovenských ľudákov,“ tvrdí historik Dušan Kováč. Ľudáci sú bývalí činitelia, prípadne priaznivci, HSĽS. Ak dnes povie Slovák Na stráž a Nemec Sieg Heil, je to podľa Kováča porovnateľné.
Historik Martin Garek vidí medzi nemeckým Sieg Heil a slovenským Na stráž súvislosť. „Na stráž bol v medzivojnovom období odrazom spoločenských pomerov v Taliansku a Nemecku a teda nástupu fašistov, respektíve nacistov,“ tvrdí Garek.
Zároveň dnešný pozdrav Na stráž, ktorý Kotleba používa, má podľa Gareka „priamu súvislosť s gardistickým pozdravom“. Kováč nepovažuje pozdrav Na stráž len za obyčajnú formulku. „Keď sa dnes používa, je to celkom jednoznačne vyjadrenie postoja,“ dodáva Kováč.
Odmietol si uctiť obete masakra v Kremničke
V sále strednej školy v obci Kremnička vo februári 2014 zasadalo vedenie Banskobystrickej župy. Keď sa všetci zdvihli a išli položiť vence k pamätníku stoviek zavraždených ľudí, o ktorých sme písali vyššie, zostal župan Kotleba sedieť v sále. Vysvetliť to odmietol so slovami: „Nemám ani potrebu to zdôvodňovať“.
Masaker z Kremničky označil Garek za chladnokrvné vraždenie nielen „osôb, ktoré sa postavili so zbraňou proti nemeckej okupácii Slovenska, ale aj bezbranných ľudí, ktorí sa previnili len svojim pôvodom.“
Obeťami besnenia gardistov a vrahov z SS boli aj malé deti, ktoré, ako upozorňuje Garek, nemohli žiadnym spôsobom ohroziť nemecký režim. Bola to najväčšia vyhladzovacia akcia prevedená na území Slovenska počas 2. svetovej vojny. „Odmietnutie položiť vence týmto obetiam naznačuje jasným spôsobom inklináciu Mariána Kotlebu k nacistickému režimu Nemecka,“ vysvetlil.
Neonacisti na kandidátke
"Okrem toho, že zastával funkciu Ríšskeho kancelára, to bol aj mierotvorca, skvelý ekonóm, rečník a človek so srdcom na správnom mieste," napísal na svojom facebookovom účte o Adolfovi Hitlerovi Marián Magát, ktorý kandidoval do parlamentu za Kotlebovu stranu Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) zo symbolického 88. miesta.
Prečo symbolického? Pretože číslo 88 je spájané s nacistickým pozdravom "Heil Hitler", keďže "H" je ôsme písmeno v abecede. "Bolo to na naše želanie troška," komentoval Magát na sociálnej sieti dotaz k jeho pozícii na kandidátke.
Ďalším zaujímavým menom na kandidátke ĽSNS bol Rastislav Rogel. Verejnosti môže byť známy vďaka svojej hereckej kariére. Na extrémistickej scéne najmä tým, že bol spevákom neonacistických kapiel Juden Mord a Krátky proces. Kandidoval s číslom 44. Jeho číslo má podobne ako u Magáta neonacistickú symboliku, pretože sa spája s obávanými nacistickými polovojenskými oddielmi SS, ktoré majú na svedomí milióny nevinných obetí.
„Keď sa dnes niekto hlási k Tisovi a Slovenskému štátu,“ tvrdí Kováč o otvorených neonacistoch na Kotlebovej kandidátke, „nemôže to robiť bez toho, aby sa hlásil aj k Adolfovi Hitlerovi.“ Vidí v tom jednoznačný súvis, pretože Slovenský štát a Tiso ako prezident podľa neho existovali len vďaka Hitlerovej vôli.
Umiernil sa?
V článku sme sa venovali Kotlebovým činom z minulosti. Faktom je, že v súčasnosti pôsobí o niečo miernejším dojmom. To, že si dal dole uniformu a obliekol si normálne oblečenie, by však český sociológ Daniel Prokop nepreceňoval.
Podľa Prokopa si len uvedomil, že nato, aby prilákal nielen xenofóbov a radikálov, musí vytiahnuť všeobecnejšie témy, ako ohrozenie Slovenska, ktoré spojí s regionálnymi problémami. „To neznamená, že za tým stále nie je ten antisemita a radikál, ktorým bol kedysi,“ tvrdí.
Z napísaného jednoznačne vyplýva, že Marian Kotleba sa hlási k odkazu Slovenska z druhej svetovej vojny a čo je pre náš článok ešte dôležitejšie, aj k odkazu HG, ktorá bola zločineckou organizáciou presadzujúcou na Slovensku nacizmus a zodpovednou za masové vraždy či vyvážanie Židov na smrť. Ako tvrdí historik Dušan Kováč, uznávať ľudácky režim sa nedá bez toho, aby sa tým nehlásil aj k Adolfovi Hitlerovi. I keď dnes už pôsobí umiernenejšie, neznamená to podľa sociológa, že to je nie je starý radikálny Kotleba.