Slovenský podnikateľ očakáva od programového vyhlásenia vlády, že sa veci konečne pohnú dopredu a štát vo viacerých záležitostiach ustúpi. V rebríčku Skupiny svetovej banky je Slovensko, čo sa týka jednoduchosti podnikania, na 29. mieste. Pokiaľ ide o zakladanie biznisu, prepadáme sa globálne až na 68. miesto. Pozreli sme sa na oblasti, v ktorých očakávajú slovenskí chlebodarcovia zlepšenie, a konkrétne opatrenia, ktoré by im mohli pomôcť.
Súdnictvo
V tejto oblasti podnikateľov trápi vymožiteľnosť práva a dĺžka súdnych sporov, myslí si Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Okrem toho je podľa neho dlhodobým problémom na Slovensku aj „predvídateľnosť“ súdnych rozhodnutí. Machunka chce, aby súdy rozhodovali „v obdobných veciach obdobne aj v Bratislave aj v Košiciach“.
Svoj zoznam pre oblasť súdnictva majú okrem zamestnávateľského zväzu i partneri právnickej kancelárie TaylorWessing Radovan Pala a Andrej Leontiev. Pala sa zasadzuje za zákaz „prikrmovania“, teda systematického vytvárania vzťahu náklonnosti medzi úradníkmi a podnikateľmi alebo osobami nimi poverenými. Leontiev si myslí, že by vzhľadom na lepšiu vymožiteľnosť práva pomohlo zautomatizovanie vydávania platobných rozkazov. Navyše, podaný odpor proti týmto rozkazom by podľa neho nemal ovplyvniť ich vykonateľnosť, pokiaľ nebude riadne odôvodnený. Práve bezdôvodne podaný odpor často odďaľuje zaplatenie faktúry. Leontiev tiež navrhuje verejný register exekúcií. „Umožní lustrovanie bonitných obchodných partnerov a informované rozhodnutie, či požiadať o poverenie exekútora alebo podať návrh na vyhlásenie konkurzu,“ vysvetlil právnik.
Témou číslo jedna pre podnikateľov však ostávajú schránkové firmy, ktoré často maskujú prepojenie podnikateľov na politikov a úradníkov. „Je preto potrebné prijať plošnú, verejne kontrolovateľnú a efektívne sankcionovateľnú reguláciu obchodovania so štátom,“ uzavrel Leontiev.
Dane
„V daňovej oblasti bolo sľúbené zníženie celkového daňového zaťaženie priamymi daňami, v programových prioritách sa sľubovalo aj zrušenie daňových licencií,“ povedal zástupca Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. AZZZ by sa tiež potešila otvoreniu otázky o odvodoch z dividend. To však nie je jediné, čo trápi slovenské podniky. V praxi sa stretávame s tým, že dôkladnej kontrole štát podrobuje často firmy, ktoré si svoje daňové povinnosti plnia. Daňový poradca Vladimír Kovár preto navrhuje kontrolovať namiesto firiem s priemerným ziskom v jednotlivých odvetviach skôr rizikové spoločnosti, ktoré vykazujú veľmi nízke zisky. Kovár by okrem toho od štátu chcel, aby skoncoval s taktikou umelého predlžovania lehoty na vrátanie nadmerných odpočtov DPH a aby zrušil dane, ktoré prinášajú nízky príjem do štátnej kasy. „Napríklad daň z motorových vozidiel,“ povedal.
Zamestnanosť
Kľúčom k jednoduchšiemu podnikaniu je aj zjednodušenie zamestnávania. „Zákonník práce je nastavený na ochranu malého zamestnanca proti veľkému zamestnávateľovi. Niektoré ustanovenia by sa nemali vzťahovať na malé podniky. Napríklad malý zamestnávateľ by mohol prepúšťať bez udania dôvodu,“ povedal expert na zamestnanosť Michal Páleník. Okrem toho podľa neho treba začať vynucovať minimálnu mzdu a spustiť odbornú diskusiu o dohodároch. Najťažšia však bude príprava dlhodobo nezamestnaných, aby mali reálnu šancu na nájdenie si práce. „Tam tlačíme inkluzívne zamestnávanie.
Znamená to väčší objem financií na vznik asi 50-tisíc dočasných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, ktorých je asi 200-tisíc. Ak to pracovník prežije rok, ľahšie si nájde miesto inde,“ povedal Páleník. Inštitút zamestnanosti už pred pár rokmi predložil návrh na založenie inkluzívnych podnikov, teda úzko špecializovaných dcérskych spoločností už existujúcich firiem, ktoré by dávali prácu dlhodobo nezamestnaným. Na oplátku by týmto spoločnostiam mohli napríklad obce či ministerstvá poskytovať určité percento zákaziek.
Živnostníci
Slovenský živnostenský zväz si vie predstaviť hneď niekoľko opatrení, aby sa živnostníkom na Slovensku dýchalo ľahšie. Ako prvé žiadajú zaviesť platenie DPH až po zaplatení faktúry pre všetkých podnikateľov bez výnimky. Výnimky na základe obratu firmy sú podľa nich nemysliteľné. Ďalším opatrením je, že nezaplatenie faktúr podnikateľským subjektmi by podľa nich malo byť trestným činom. „Vymáhanie pohľadávok voči takýmto podvodníkom pre malého podnikateľa je problematické, lebo nemá dostatočné právne zázemie a prostriedky na podanie žaloby,“ píše generálna sekretárka zväzu Viola Kromerová. Živnostníci by okrem toho chceli znížiť odvody do Sociálnej poisťovne u fyzických osôb, konkrétne do rezervného fondu zo súčasných 4,75 na 2 %. Vedia si predstaviť aj zníženie dane z príjmu pri fyzických osobách, ktorých základ dane presiahne 176,8-násobok životného minima. Daň by v takom prípade chceli znížiť z 25 minimálne 21 %.
Školstvo
Vzdelávanie úzko súvisí s podnikateľským prostredím. Podľa najnovšieho prieskumu poradenskej spoločnosti PwC až 89 percent opýtaných generálnych riaditeľov firiem pôsobiacich na Slovensku vidí kvalitu vysokého a stredného školstva ako niečo, čo môže ohroziť úspech v podnikaní. Analytik Inštitútu dobre spravovanej spoločnosti Jozef Miškolci si myslí, že podnikatelia vyhľadávajú u zamestnancov sociálne zručnosti a kritické myslenie, ktoré sa pre zamestnávateľov stávajú základným kritériom.
„Adaptabilita, inovatívnosť a kreatívnosť sa v našom vzdelávacom systéme nerozvíjajú. Pokúšala sa už o to kurikulárna reforma v roku 2008. V praxi sa to však veľmi neudialo,“ povedal na margo zmien v školstve, ktoré podnikatelia potrebujú. Dodal tiež, že predmety na školách by sa mali vyučovať iným spôsobom. „V štátoch ako Dánsko alebo Holandsko majú také isté predmety ako u nás, ale dokážu tieto zručnosti rozvíjať cez rôzne učiteľské prístupy, skupinové aktivity, prezentáciu projektov,“ povedal odborník.
Viola Krome
rová zo Slovenského živnostenského zväzu zase tvrdí, že zákon o duálnom vzdelávaní nevyhovuje vzdelávaniu v remeselných činnostiach a je šitý na mieru len veľkým podnikom. „Žiadame o okamžitú úpravu týkajúcu sa financovania zapojených zamestnávateľov. Finančná stimulácia formou daňových odpisov vyhovuje zamestnávateľom s vyšším obratom, čo v prípade remeselníkov je skôr výnimkou,“ povedala.