Aspoň to si myslí zakladajúci člen občianskeho združenia Bratislava INAK Michal Feik. Na magistráte je podľa neho nedostatok odborníkov po tom, čo sa jeho vedenie rozhodlo ukončiť pracovný pomer s hlavnou dopravnou inžinierkou Tatianou Kratochvílovou, ale aj inými dopravnými expertmi.

„V tejto chvíli kolaudačné dokumenty pripravujú ľudia, ktorí s tým nemajú žiadne skúsenosti a ani sa nezúčastňovali priamo na stavbe,“ povedal Feik, ktorý na magistráte pracoval štyri roky a dnes život v meste ovplyvňuje cez rôzne občianske aktivity. Župa tak podľa neho nemá všetky podklady ku kolaudácii, a tak nemôže vydať kolaudačné rozhodnutie jednej z najväčších bratislavských stavieb za posledné desaťročia.

Bratislavský magistrát však odmieta, že na ňom nepracujú odborníci. „Práve naopak, projekt Starého mosta má na starosti tím odborníkov z viacerých oddelení, gestorom je oddelenie stratégie a projektov, ktoré má na starosti všetky projekty, ktoré sú financované z mimorozpočtových zdrojov,“ uviedla hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.

Možno v septembri
Bratislavčanov od pohodlného a rýchleho prejazdu zo Starého Mesta do Petržalky delí už len chlp. Respektíve dlhý a hrubý chlpisko. Práce na dlhoočakávanej stavbe sa totiž oficiálne skončili v polovici decembra. Doteraz sa však na moste dorábajú rôzne „detaily“. „Som z toho sklamaný, pretože už vo februári mal byť most priechodný pre chodcov a cyklistov. Môj odhadovaný termín, kedy bude most v prevádzke aj pre električku, je september,“ povedal Feik. Platí totiž, že most sa má najprv sprístupniť chodcom a cyklistom. A až následne má po ňom premávať i električka.

Mesto sa v súčasnosti rozsiahlymi opravami ciest vo veľkom pripravuje na predsedníctvo Rady Európskej únie. Či do júla stihnú sprejazdniť a pochváliť sa tak európskym diplomatom aj mostom za 70,5 milióna eur, magistrát nespresnil. Podľa Skokanovej nie je v moci mesta definovať dátum otvorenia mosta, keďže spolu s ním sa v rámci prvej časti nosného systému MHD do Petržalky kolauduje na štyroch úradoch v rámci desiatich kolaudačných konaní dokopy 140 objektov.

Napríklad aj vynovená Štúrova ulica, lávka pre chodcov na Chorvátskom ramene či moderná plastová cyklotrasa. Podľa Skokanovej mesto však robí všetko pre to, aby sa most sprístupnil čo najskôr.

Predčasné využívanie
Feik sa čuduje, že mesto doteraz nepristúpilo k takzvanému predčasnému využívaniu mosta, ako sme napríklad zvyknutí pri diaľniciach. Tie sú totiž motoristom sprístupnené relatívne rýchlo po dokončení. „Očakával by som niečo podobné aj v rámci Starého mosta, ale keďže na magistráte nemajú dostatočné odborné kapacity, tak to zrejme nevedia pripraviť,“ zhodnotil Feik.

Podľa Skokanovej by sa ale predčasným užívaním mosta proces iba predĺžil. keby sa dal totiž do predčasného užívania, kolaudácia by musela tak či tak nasledovať. „ Aj pri predčasnom užívaní musíte mať povolenia, ktoré dovolia vstup či prejazd na daný objekt, pričom procesy a termíny sú podobné ako priamo pri kolaudácii. Preto sme zvolili priamo proces kolaudácie a nie predčasného užívania,“ vysvetlila.

Problém v zdĺhavom kolaudovaní vidí Feik aj v tom, že stavba sa technicky dokončovala veľmi narýchlo. To znamená, že stavebník nemusel podľa projektu dokončiť všetky veci, ako podľa stavebného povolenia mal. Narýchlo natierané zábradlia, z ktorých môže zliezať farba, sú podľa Feika len čerešničkou na torte. Dôležitá je funkčnosť výhybiek, trakčného napájania či meniarne, ktoré sa odkontrolujú až v najbližších týždňoch, pretože navonok podľa neho môžu vyzerať v poriadku, no otázne je, či sú aj použiteľné.