Celkovo piaty pokus o zmenu zákona na zamedzenie konfliktu záujmov verejných funkcionárov by mohol byť úspešný. Na úrovni politických strán totiž po prvý raz vznikla dohoda, že zákon z roku 1995 nie je dobrý a je potrebné prijať novú úpravu o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Predstavitelia Aliancie -- Stop konfliktu záujmov (ASKZ) však upozorňujú, že zhoda o potrebe prijať nový zákon neznamená zhodu na tom, ako má zákon vyzerať. Aliancia spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami spolupracovala s komisiou na prípravu zákona, ktorú zriadil podpredseda vlády pre legislatívu Daniel Lipšic. Po skončení práce komisie pri hľadaní politickej dohody o tom, ako riešiť problematiku konfliktu záujmov, však došlo k zmenám, ktoré ASKZ vníma negatívne. Spod pôsobnosti zákona boli vypustení poslanci obecných zastupiteľstiev, zúžil sa okruh osôb, ktorých majetkové priznania by mal verejný funkcionár poskytovať, inštitút postzamestnaneckých obmedzení sa bude vzťahovať len na členov exekutívy a možná maximálna pokuta za porušenie zákona klesla z piatich na jeden milión. Po včerajšku sa ASKZ obáva, že zo zákona budú vypustené ďalšie ustanovenia. Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) totiž prezentovali k zákonu viaceré výhrady. ZMOS chce, aby konflikt záujmov v samospráve riešil obyčajný zákon o obecnom zriadení, a nie ústavný zákon. "Jednoznačne na tom trváme," povedal na včerajšom diskusnom fóre primátor Senice Ľubomír Parízek. Mnohé ustanovenia navrhovaného zákona sú podľa zástupcov ZMOS najmä v pomeroch malých obcí zneužiteľné, môžu sa stať "kladivom na nepohodlných" a ohrozujú funkčnosť "demokratického systému". ZMOS-u sa nepáči, že zákon prináša dotknutým osobám len obmedzenia a žiadne výhody. Emília Sičáková-Beblavá z Transparency International Slovensko tvrdí: "Tí, čo pôsobia vo verejnom živote, nie sú žiadne obete, sú tam na základe vlastného rozhodnutia."