Neprekvapí, že nielen oni sú presvedčení, že Slovensko v tejto oblasti trestuhodne zaostáva. Tvrdia to aj všetky naše think tanky, či už súkromné alebo ministerské. V prepojení vzdelávania a pracovného trhu u nás identifikovala problém aj Európska komisia. Všetci by boli radi, ak by sa tieto dve sféry na seba netvárili ako „cudzie ostrovy“, čiže aby nevznikali ohromné disproporcie medzi pripravenosťou absolventov našich škôl a potrebami zamestnávateľov.

Ako cudzí ostrov sa však k týmto námietkam správa aj nastavenie nášho školstva. Tam fungujú motivácie, ktoré tento cieľ spochybňujú: napríklad udeľovanie normatívov – „peniaze idú za žiakom“ – školy motivujú, aby vyrábali tituly typu „sociálna práca“ či „environmentálna ochrana“ – keďže tu sa ponúka veľká odmena za málo roboty.

Kde končí sociálny pracovník
Vysoký previs medzi ponukou práce nad dopytom v humanitných odboroch identifikovali aj naše dva ministerské analytické tímy. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva je medzi vysokoškolskými titulmi vysoká miera prekvalifikácie. Pätina absolventov pracuje na pozíciách, ktoré si jeho vzdelanie nevyžadujú. U bakalárov je to až 50 percent – stratégia, podľa ktorej sa bakalárske štúdium malo orientovať práve na prax, teda v praxi zlyháva.

Podľa štúdie Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva fin...