Bratislava - Slovensko recykluje tak málo, že sa musí dívať na ostatných členov Európskej únie z chvosta rebríčka. Menej odpadu než my zrecyklovali v roku 2014 len Lotyši, ukazujú posledné dáta európskeho štatistického úradu.
Z takmer dvoch miliónov ton odpadu, ktoré ročne vyprodukujeme, sa na Slovensku zrecykluje a skompostuje len 12 percent. Pre porovnanie: napríklad také Nemecko vytvorí na hlavu bezmála dvakrát toľko odpadu ako my, ale takmer dve tretiny z toho zrecykluje a skompostuje.
Odpoveďou na zlepšenie nášho renomé by mohol byť nový zákon o odpadoch, z ktorého niektoré body vošli do platnosti už v januári tohto roku, niektoré začnú platiť od júla.
Výhody pre obce
Nový zákon odľahčí najmä obce. Ušetria aj vďaka tomu, že zodpovednosť za spracovanie a recykláciu triedeného odpadu na seba prevezmú firmy. “Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2016 sme sa snažili odhadnúť v predstihu finančnú úsporu, ktorú sme po týchto zmenách v druhom polroku tohto roka odhadli na približne 250-tisíc eur,“ povedala hovorkyňa mesta Košice, Linda Šnajdárová. Rovnaké úspory budú hlásiť aj ďalšie mestá. Celkovo by mali slovenské obce ušetriť na odpade až tretinu, teda viac ako 30 miliónov eur, predpokladá ministerstvo životného prostredia.
Okrem finančnej úspory však obciam pribudli aj povinnosti. Napríklad musia povinne triediť drobný stavebný odpad. Na to však obce potrebujú váhu, aby mohli presne zistiť, koľko takýto odpad váži a na základe toho určiť aká je jeho cena, vysvetľuje hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. “Z praxe je zrejmé, že nie všetky obce sú schopné, vzhľadom na obmedzené financie, zabezpečiť si váhy na váženie drobných stavebných odpadov,“ dodal Kaliňák.
Navyše, po novom si za drobný stavebný odpad budeme platiť sami. Samosprávy sa preto obávajú, že v snahe vyhnúť sa poplatkom začnú ľudia vytvárať čierne skládky.
Zaplatia to firmy
Kým zákon pomôže ušetriť obciam, bremeno prenáša od júla tohto roka na firmy. Tie budú plne zodpovedné za triedenie odpadu - papiera, skla a plastu. Budú však mať na starosti aj za nakladanie s elektroodpadom, akumulátormi či starými pneumatikami. Podnikatelia budú na svoje náklady zbierať, recyklovať a zneškodňovať odpad. Robiť to budú kolektívne prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov.
Takéto organizácie pritom nájdeme na Slovensku už dnes. Spôsobom rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje už od roku 2004 Združenie výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu, Envidom. Generálny riaditeľ Peter Valent hovorí, že najdôležitejšie bolo jasne definovať zodpovednosť výrobcov elektrozariadení, aby sa minimalizovalo riziko takzvaných free-riderov, čiže výrobcov, ktorí za svoje výrobky tieto povinnosti neplnili.
„Napríklad nefinancovali systém zberu, uvádzali na trh produkty nákladné na recykláciu, pričom si povinnosti plnili lacnými spotrebičmi, alebo si plnili svoje povinnosti len na takzvaných lacných lokalitách, čiže na mestskej zástavbe, ale na vidieku vo vzdialenejších oblastiach už nie. Doteraz financovali tí korektní a čestní výrobcovia nakladanie s odpadom práve za tých výrobcov, ktorí sa svojim povinnostiam vyhýbali,“ vysvetľuje Valent.
Sankcie pre firmy aj ľudí
Ak firmy nové pravidlá neposlúchnu, môžu od štátu dostať pokutu od dvetisíc až do 250-tisíc eur.
Na vyššie pokuty sa musia pripraviť aj občania. A to v prípade, ak napríklad odhodia odpadky niekam inam než na miesto, ktoré určila obec. Alebo odhodia do nádoby na zber skla napríklad papier. “Pokuta sa zvýšila desaťnásobne z približne 166 eur na 1500 eur,“ informovala hovorkyňa ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská.
Nový zákon v boji proti čiernym skládkam navyše posilnil kompetencie polície. Ak výška škody pri čiernej skládke presiahne 266 eur, začne polícia konať v zmysle trestného zákona, upozorňuje Maťašovská.
Nové pravidlá však vkladajú eso do rukáva tým, ktorí už dnes poctivo triedia odpad. A to v tom, že sa môžu sťažovať - ak napríklad pred bytovým domom nie sú zabezpečené nádoby na triedený odpad, alebo upozorniť na nedbalý zber takéhoto odpadu. Môžu sa obrátiť na obec, políciu, alebo na organizáciu zodpovednosti výrobcov.
Aby ľudia vedeli o ceste odpadu viac, nový zákon zavádza Informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý by mal byť spustený o dva roky. Vďaka nemu sa Slováci dozvedia údaje o vzniku a nakladaní s odpadom. Verejnosť tak bude mať dostupné informácie napríklad o recyklačných zariadeniach, zariadeniach na spaľovanie odpadov, skládkach odpadov či zberných dvoroch. „Informačný systém má byť postavený interaktívne, aby bol užívateľsky prijateľný aj pre laickú verejnosť,“ povedala Petra Stano Maťašovská.
Kým Slovensko prináša prísnejšie pravidlá pre nakladanie s odpadom len teraz, mnohé západoeurópske krajiny sú omno ďalej. Napríklad v Nemecku vám zle vytriedený odpad buď jednoducho neodvezú, alebo ho zaradia do kategórie tzv. „Sondermüll“ (špeciálny- netriedený odpad), za ktorý si za každé dve kilá tohto odpadu zaplatíte okolo 10 až 20 eur. Sklo sa tam triedi podľa farieb, kelímky od jogurtov sa vyplachujú a bežná domácnosť má delené koše na päť rôznych druhov odpadov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
