Koľkokrát sa vám už stalo, že ste nakúpili a navarili viac, ako ste potrebovali, alebo vás prekvapila nečakane štedrá úroda zo záhrady, ktorú ste ani nestíhali spotrebovať? Nechcené jedlo potom skončilo v smetnom koši. Nie ste jediní. Na Slovensku sa ročne vyhodí zhruba 240-tisíc ton jedla – to je približne 45 kíl potravín na obyvateľa, ukazujú štatistiky Európskej únie. Iba domácnosti samotné tak vyhodia v priemere štvrtinu potravín, ktoré nakupujú.
Pokiaľ sa náš prístup k spotrebe nezmení, predpokladá sa, že do roku 2020 sa potravinový odpad zvýši o 40 percent. Na tento neudržateľný trend, rozšírený nielen v Európe, ale vo všetkých rozvinutých krajinách na svete, reaguje rastúci počet občianskych združení. Tie prostredníctvom rôznych projektov šíria informovanosť medzi verejnosťou a hľadajú praktické riešenia, ako znížiť plytvanie jedlom. Patrí sem svetovo rozšírený Food Not Bombs, nemecký Foodsharing, ale napríklad aj slovenský Free Food, pôsobiaci v Bratislave.
Potraviny z pouličnej chladničky
Práve Free Food sa snaží v hlavnom meste spustiť projekt Verejné chladničky podľa inšpirácie z Nemecka a Česka, kde funguje už dlhšie. S prvou pouličnou chladničkou prišli v roku 2014 počas festivalu Ekotopfilm. Do chladničky, umiestnenej na ulici, mohli ľudia ukladať jedlo, ktoré nepotrebujú a ktokoľvek si ho mohol zobrať.
„Na chladničku skvelo reagovali ľudia aj médiá. Jedlo stále pribúdalo a rovnako rýchlo aj ubúdalo. Chladničky, samozrejme, nie sú riešením pre globálny problém plytvania, ale je to dobrý spôsob, ako naň upozorniť verejnosť a aspoň malou troškou prispieť k jeho zmierneniu.“ hovorí Lucia Hrašková z občianskeho združenia Free Food.
Na úspech prvej chladničky nadviazali získaním ďalších troch. Narazili však na problém - nevedia, kde ich umiestniť. „Napriek tomu, že máme návrh od architekta, sme pripravení upraviť ich a starať sa o ne, nevieme nájsť vhodné lokality. Každý nám fandí, ale v praxi sú skeptickí alebo pohodlní. S niektorými stále diskutujeme, takže to zatiaľ nevzdávame. Ale je to nadlho a oveľa komplikovanejšie, ako sa možno zdá“, dodáva.
Ako sa predchádza plytvaniu na Slovensku
Hoci všetko nasvedčuje tomu, že prístup ľudí k riešeniu problému s plytvaním potravinami je otvorený, omnoho menej tomu zodpovedá slovenská legislatíva. Zatiaľ čo Európska únia si boj s plytvaním potravinami stanovila medzi priority a vyzýva krajiny k zavádzaniu preventívnych riešení, na Slovensku je tento proces stále komplikovaný.
Na jednej strane u nás nie je možné voľne predať ani darovať konzumovateľné potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, keďže sú označené za biologický odpad a dokonca životu nebezpečné. Pritom nedávny test Asociácie spotrebiteľov Slovenska ukázal, že trvanlivé výrobky aj tri mesiace po dátume minimálnej trvanlivosti mali rovnaké známky kvality, ako tie nové.
Na druhej strane existuje iba jedna organizácia, ktorej môžu obchodné reťazce vyradené jedlo odovzdať na charitatívne účely a odpísať si ho z daňového základu – Potravinová Banka Slovenska sídliaca v Košiciach. Je však otázne, či je tou najefektívnejšou legislatívnou stratégiou systém s jednou organizáciou, ktorá má pokryť všetkých predajcov a záujemcov o vyradený tovar na Slovensku. „Darovanie potravín by malo byť čo najjednoduchšie a jedna organizácia by nemala mať v zákone monopol,“ tvrdí Hrašková z Free Food.
Predseda Potravinovej banky Slovenska Marko Urdzík však vidí kameň úrazu inde: „V súčasnosti máme dohody s množstvom predajní aj prijímajúcich organizácií. Dalo by sa povedať, že tovar, ktorý dostávame, sa často okamžite posiela ďalej a mnohokrát ani dostatočne nepokrýva dopyt. Problémom je hlavne úzky sortiment toho, čo obchody môžu darovať,“ hovorí. Situáciu by podľa neho mohla výrazne zmeniť úprava zákonov - tak, aby sa mohol darovať širší sortiment potravín s inou dobou expirácie, ako v súčasnosti.
V zahraničí idú príkladom
Za inšpiráciou, ako môžu vlády efektívnejšie pristupovať k systémovým riešeniam, nemusíme cestovať ďaleko. Francúzsko sa vo februári tohto roku stalo prvou krajinou na svete, ktorá presadila zákon, nariaďujúci supermarketom odovzdávať vyradené jedlo potravinovým bankám a charitám s cieľom obmedziť plytvanie jedlom.
K tejto iniciatíve sa postupne pridávajú ďalšie európske krajiny: podobný zákon bol navrhnutý v Taliansku a nedávno aj v Česku, v Dánsku otvorili vo februári supermarket s potravinami „po záruke“. Hlavnou motiváciou sú práve správy o plytvaní jedlom: podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN sa ročne premrhá jedna tretina vyprodukovaného jedla na svete, pričom na území Európskej únie ide o 89 miliónov ton ročne a do roku 2020 sa predpokladá nárast tohto čísla na približne 126 miliónov ton.
Širšia perspektíva
Štatistiky OSN sa zdajú ešte alarmujúcejšie: každý deviaty človek na svete nemá dostatok jedla na to, aby viedol zdravý, aktívny život. Množstvo jedla, ktoré priemerný Európan každoročne vyhodí, by pritom postačilo na pokrytie stravy pre jednu ďalšiu osobu na celý rok.
„Plytvanie potravinami sa prejavuje v každom článku poľnohospodársko-potravinárskeho reťazca - začína sa už na poli a končí v našej chladničke a na našom stole. Za plytvaním však stojí aj samotný spotrebiteľ s jeho nesprávnymi nákupnými návykmi a slabou informovanosťou,“ vysvetľuje Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Vyhadzovanie potravín tak prispieva k mrhaniu ľudskými, aj prírodnými zdrojmi, ako sú pôda, voda a energia pri produkcii, skladovaní, preprave tovaru a likvidácii odpadu. Tým sa následne zvyšuje produkcia skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Záver je jasný: produkujeme a kupujeme omnoho viac jedla, ako sme schopní spotrebovať, a to má globálne dôsledky.
Začarovaný kruh
V ekonomicky rozvinutých regiónoch sveta dochádza k najvyššiemu plytvaniu potravinami na úrovni predaja a spotrebiteľov. V kontexte obmedzených prírodných zdrojov je omnoho efektívnejšie aj udržateľnejšie obmedziť zbytočné plytvanie, ako neustále zvyšovať produkciu potravín pre rýchlo rastúcu svetovú populáciu, uvádza na svojich stránkach Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN.
Sústrediť by sme sa tak mali hlavne na to, ako šetrne zaobchádzať s aktuálnymi zdrojmi. Okrem legislatívnych reforiem, umožňujúcich a podporujúcich jednoduchšiu dostupnosť, distribúciu a využitie vyradených potravín zo supermarketov, máme veľkú zodpovednosť aj my konzumenti.
Prvým krokom je lepšie si uvedomovať, čo kupujeme, koľko z toho pravidelne vyhadzujeme a ako by sa to dalo zmeniť. Uvedomelou spotrebou totiž šetríme nielen životné prostredie, ale aj vlastný rozpočet. Katarína Sido, zakladateľka stránky No Waste Slovakia, propagujúcej životný štýl s čo najmenším množstvom vytvoreného odpadu, navrhuje, ako na to.
„V prvom rade je dôležité si uvedomiť, aký je rozdiel medzi minimálnou dobou trvanlivosti a dátumom spotreby. Dátum spotreby je údaj, ktorý sa nachádza zväčša na mäsových a mliečnych produktoch a konzumácia týchto potravín po dobe uplynutia dátumu spotreby sa neodporúča, pretože môže človeku ublížiť. Naopak údaj o minimálnej trvanlivosti nie je (závisí od konkrétnej potraviny) tak striktný. Tieto potraviny sa môžu konzumovať aj po dátume uvedenom na obale,” hovorí Sido.
Ako zabrániť plytvaniu jedlom odporúča v návode 10 spôsobov, ako obmedziť odpad z jedla aj Európska komisia. Cesta k obmedzeniu plytvania potravín vedie cez plánovanie nákupu, správne mrazenie až po kompostovanie.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
