Lesy a prírodné bohatstvo sú na Slovensku jedným z najväčších lákadiel pre turistov. Svahy pokryté zeleňou, mohutné dreviny týčiace sa do výšin, atraktívne turistické chodníky s veľkolepými výhľadmi.
V niektorých častiach chránených oblastí však nájdeme množstvo popadaných stromov, neba sa dotýkajú suché pahýle škodcami zničených stromov, cestičky pre návštevníkov vedú cez holé, vyrúbané stráne.
Lesníci sa s ochranármi v otázke ochrany lesa i ťažby dreva sporia roky. Kým jedni presadzujú aktívnu ochranu, druhí sú zástancami pasívnej. V opozícii tak stojí ničenie škodcov, odvoz kalamitného dreva, výsadba stromov a ponechanie lesa v rukách prírody. Do konfliktu vstupujú ekologické, estetické i ekonomické požiadavky ľudí.
Lesy plné bohatstva
Stromy v lesoch nie sú príťažlivé len pre turistov, ale aj pre podnikateľov. Najnovšia Zelená správa ministerstva pôdohospodárstva uvádza, že v roku 2014 vzrástla ťažba dreva o viac ako 20 percent. Nárast odôvodňuje veternou kalamitou, ktorá spôsobila zvýšenie náhodnej, neplánovanej ťažby kalamitného dreva.
Predaj dreva je najvýznamnejším príjmom v lesnom hospodárstve. Udržuje sa ním funkcia lesa a zamestnanosť. „Ťažba dreva a práce s tým spojené sú v hladových dolinách často jedinými výrobnými činnosťami, ktoré tam ľudia majú možnosť robiť,“ približuje riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu Tomáš Bucha.
Pracovné príležitosti sa však znižujú vyvážaním dreva do zahraničia. V roku 2014 zo Slovenska odišla štvrtina surového dreva. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka podnik Lesy Slovenskej republiky vyváža len tri až päť percent z produkcie dreva. Export sa týka najmä sortimentu, o ktorý doma nie je záujem alebo elektronických aukcií dreva a dražieb cenných produktov.
Keď biomasa viac škodí, než pomáha
V spoločnosti sa hovorí o ekologickejšom spôsobe života. Stále väčší dôraz sa kladie na vyžívanie obnoviteľných zdrojov energie. Jedným z nich je i drevo. Spaľovanie biomasy však v slovenských lesoch presahuje udržateľnú hranicu ťažby. Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK hovorí, že 4,5 miliónov kubíkov dreva sa využíva na spaľovanie biomasy. Bežná elektráreň potrebuje 20 kamiónov dreva každý deň.
Vysoké dotácie na biomasu považuje za dôvod drancovania v Nízkych Tatrách. „Národný park Nízke Tatry je najväčšia katastrofa slovenského lesníctva. V roku 2004 sa v dôsledku veternej kalamity začalo intenzívne spracovávať drevo. Nastavili sa spracovateľské kapacity a ťažba stúpla z dovtedy udržateľných piatich miliónov kubíkov dreva ročne na desať miliónov,“ tvrdí Lukáč. Podľa neho sa po spracovaní kalamity nastavené kapacity nezmenili. Postavené podniky na spracovanie dreva z ihličnatých stromov potrebujú naďalej pravidelné dodávky suroviny.
Pri súčasnom objeme spaľovanej biomasy a udržateľnom množstve ťažby dreva by na ostatné drevospracovateľské aktivity zostalo len 11 percent z vyťaženého dreva. „Spaľuje sa viac, ako rastie. Ak to bude pokračovať, za chvíľu sme bez lesov,“ myslí si lesoochranár.
Mŕtve drevo – mŕtvy les?
Zvýšenie objemu ťažby zapríčinené odstraňovaním popadaných stromov zobrazuje postupy lesníkov. „Je nevyhnutné takéto drevo odstrániť z dvoch dôvodov. Jeden je hospodársky, druhý je ekosystémový, aby sa zabránilo šíreniu škodcov a ďalším stratám stromov,“ tvrdí Tomáš Bucha z Lesníckeho výskumného ústavu. Typickým škodlivým biotickým činiteľom je lykožrút, ktorý môže poškodiť rozsiahle súbory porastov.
Popadané drevo však v lese plní dôležitú funkciu. Chráni pôdu pred prehriatím a vysušením, rovnako aj mladé stromy pred vysokou zverou. „My nie sme za zastavenie ťažby. Treba ju však robiť spôsobom, ktorý sa podobá tomu, ako to robí príroda. Pri veľkoplošných výruboch, ktoré odhaľujú celé kopce, zmizne prirodzený les na tisíce rokov,“ hovorí Lukáč.
Podľa podpredsedníčky predstavenstva Slovenskej lesníckej komory Márie Biesovej je vhodné v poraste ponechať určité množstvo mŕtveho dreva, ktoré neohrozí plnenie jeho ekosystémových služieb. „Veľkoplošný rozpad, ktorý sa udial najmä v územiach s piatym stupňom ochrany prírody vplyvom premnoženia podkôrneho hmyzu, nie je pre naše zemepisné šírky typický,“ približuje situáciu.
Zároveň dopĺňa, že kvôli tomu je Slovensko podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo krajinou s najväčším objemom mŕtveho dreva v Európe.
Neprirodzené prostredie smrečín
Netypický pre naše územie nie je len veľkoplošný rozpad lesa, ale aj druh stromu, ktorý ho spôsobuje. Napríklad smrek je typickým stromom pre severské krajiny. Umelo vysadené smrekové lesy sú preto v slovenskom - pre smrek neprirodzenom - prostredí oslabené a ľahko podliehajú lykožrútom, ktoré pri premnožení napadnú i zdravé stromy.
„Nízke Tatry boli v minulosti zmiešané jedľovo-bukové lesy. Lesníkmi boli premenené na také, ktoré im viac vyhovujú,“ tvrdí Lukáč.
Ochranári napriek hrozbe rozšírenia lykožrúta nesúhlasia s opatreniami, ktoré proti škodcom robia lesníci – pasce, chemické postreky, ťažba napadnutých stromov. „Lykožrút prichádza v troch až päť ročných cykloch, potom odznie,“ vysvetľuje Lukáč. Pri územiach, v ktorých platí najvyšší stupeň ochrany prírody, je potrebné chrániť celok, prírodné procesy, nielen niektoré druhy. Preto sú v nich akékoľvek zásahy zakázané.
Pôda je placentou lesa
Aj vyvrátené stromy majú v lese svoju funkciu. Svojím rozkladom zúrodňujú pôdu a chránia ju pred vysúšaním. Jej odhalením a vystavením priamemu slnečnému žiareniu sa podľa lesoochranárov zabíjajú organizmy, ktoré ju udržiavajú kyprú. “V konečnom dôsledku to môže mať vplyv aj na zadržiavanie vody v lese,“ hovorí Lukáč.
Zbyšek Šustek v pokalamitnom výskume Tatranského národného parku uviedol, že odvozom drevnej hmoty sa poškodili povrchové vrstvy pôdy, v ktorých sa vyvíjajú a ukrývajú napríklad bystruškovité druhy chrobákov. Spôsobilo to zhoršenie podmienok na prežitie pre pôvodné lesné druhy. V pôde sa nachádzajú i baktérie a huby, ktoré podporujú rast nových stromov.
Pôdu porušujú aj ťažké mechanizmy. „Tým, že stroje po sebe zanechávajú stopy a rozrývajú povrch, spôsobujú eróziu pôdy a jej zosuvy. Celoročnou ťažbou sa ničí les, ideálne by bolo zasahovať doň len v zime,“ hovorí Lukáč. Dopyt drevospracovateľov však nie je len sezónny. „Skladovať drevo a udržať ho v požadovanej kvalite je ekonomicky náročné. Podniky potrebujú pravidelnú dodávku surovín,“ zdôvodňuje Bucha celoročnú ťažbu dreva.
Ohľaduplnosť v jednotlivcoch
Šetrná ťažba dreva záleží od jednotlivcov. Jedni dbajú na zodpovedné spravovanie lesa, iní po sebe zanechávajú stopy. Je otázne, či turistov od návštevy lesa viac odrádzajú suché, popadané stromy, alebo lesné cesty rozryté pneumatikami traktorov a odpadky po robotníkoch.
Podľa Juraja Lukáča je neohľaduplným krokom v lesnom hospodárstve znižovanie rubnej doby porastov. Tomáš Bucha vidí nešetrnú ťažbu v prístupe jednotlivcov. Ak sa zvolí zlá technológia v nesprávnom čase, stroje po sebe môžu zanechať stopu. Lesníci majú aj preto na výrub a odvoz dreva vytvorené technologické typizácie. V závislosti od typu porastu sa zvolí vhodná technológia a spôsob ťažby.
K šetrnej ťažbe patrí aj zabezpečenie obnovy lesa. Zalesňovanie sa vykonáva umelo alebo prirodzene. Prirodzeným spôsobom môže vzniknúť stabilnejší a odolnejší porast bez vysokých nákladov na výsadbu. „Cieľom ekologizácie lesníckych činností je snaha v najväčšej možnej miere využívať prírodné procesy, ktoré prebiehajú v lese. V prípade obnovy lesa je to maximalizácia využívania prirodzenej obnovy,“ hovorí Biesová zo Slovenskej lesníckej komory.
Spoločnosť Lesy Slovenskej republiky v roku 2015 vynaložila viac ako 20 miliónov eur na pestovanie lesa. Väčšinou využívala jeho umelú obnovu, pri ktorej použili viac ako 15 miliónov sadeníc.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
