Volanie po zjednotenej Európe sa začalo objavovať v povojnovom období. Starý kontinent zostal po druhej svetovej vojne zdevastovaný. Krajiny sa potrebovali postaviť na nohy a naštartovať svoj ekonomický rast. A práve k tomu mal smerovať spoločný európsky projekt. Ideály, ktoré spájali zakladateľov zjednotenej Európy, boli mierová, jednotná a prosperujúca Európa. Jeden z cieľov, ktoré sledovali otcovia zakladatelia, bolo nastolenie trvalého mieru v Európe. Vyzdvihovaním príslušnosti k spoločným európskym hodnotám mohla vznikajúca únia podporiť proces európskej integrácie.

Ďalší z dôvodov snahy o integráciu bol rozrastajúci sa vplyv Sovietskeho zväzu. Režim, ktorý vládol v Sovietskom zväze, brali demokratické systémy západných krajín ako nebezpečenstvo. Navyše, rozdelenie sveta na Východ a Západ viedlo ku vzniku studenej vojny. A zjednotené európske krajiny predstavovali nádej na jednoduchšie riešenie potenciálnych konfliktov s východným blokom.

Myšlienku zjednotenej Európy predstavil 9. mája 1950 francúzsky minister zahraničia Robert Schuman, ktorý prezentoval plán na hlbšiu spoluprácu európskych krajín. Práve v tejto deň sa preto oslavuje Deň Európy. O necelý rok neskôr sa na základe Schumanovho plánu spojilo šesť krajín a založilo predchodcu dnešnej Európskej únie. Parížskou zmluvou v roku 1950 vzniklo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, ktoré bolo hospodárskym a politickým združením šiestich krajín: Belgicka, Francúzska, Nemecka, Talianska, Luxemburska a Holandska. Cieľom združenia bolo predchádzať mobilizácii armády jednej krajiny bez vedomia ostatných štátov. Vďaka tomu sa odstránila nedôvera a napätie po vojne. Neskôr, v roku 1957, podpísali krajiny Rímsku zmluvu, ktorou sa vytvoril jednotný trh. Tovary, služby a ľudia tak mohli voľne prechádzať naprieč hranicami. Samotná Európska únia vznikla podpísaním Zmluvy o Európskej únii, známej aj ako Maastrichtská zmluva, v roku 1992.