Zbližovanie Konfederácie odborových zväzov (KOZ) s opozičným Smerom sa v jednotlivých 37 odborových zväzoch nestretáva s jednoznačným súhlasom. Kým odborársky boss Ivan Saktor presadzuje prijatie rezolúcie o spolupráci, šéf OZ chémie Juraj Blahák varuje pred spolitizovaním odborov. "Ak nebudeme robiť politiku my, bude politika robená s nami," oponuje predák najsilnejšej odborovej organizácie OZ KOVO Emil Machyna. Napätie v KOZ rastie v období, keď parlament ukončil fungovanie Tripartity. Podľa prijatej novely vznikne Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva ako stály poradný orgán vlády, ktorá určí aj jej zloženie. Je však reálne, že okrem KOZ by si za rokovací stôl mali sadnúť aj Nezávislé kresťanské odbory Slovenska (NKOS).

Jedna strana? Už nie
Saktor by chcel otázku spolupráce medzi odbormi a politickou stranou Smer vyriešiť už na novembrovom zjazde KOZ. "Určite to nebude témou zjazdu," reagoval šéf OZ pracovníkov školstva Ján Gašperan s tým, že túto otázku treba najskôr prediskutovať v jednotlivých odborových zväzoch a v členskej základni. Zjazd by mal určiť smerovanie odborov, akým spôsobom by mali spolupracovať s politickými stranami, a to bez ohľadu na aktuálnu vládnu garnitúru. Gašperan zdôraznil, že spolupráca so stranami je potrebná, "len na jednu sa však naviazať nedá". Viacerí oslovení z prostredia odborov upozorňujú na riziko, že partnerstvom so Smerom si KOZ sťaží vyjednávanie s inými stranami. Machyna im však odkazuje. "Nemyslím, že by to mohlo byť horšie, ako je to dnes."

Odborári a voliči
Členská základňa odborov pokrýva celé politické spektrum a s prípadným naviazaním na jednu stranu by nemuseli súhlasiť všetci radoví členovia. Bývalý odborár, dnes poslanec NR SR Vojtech Tkáč, priznáva, že by to mohlo spôsobiť odlev časti členskej základne. Gašperanovi sa pritom najmä nepozdáva, aby odbory odporúčali potenciálnym voličom konkrétnu stranu. Podľa šéfa školských odborárov nie je politická scéna vykryštalizovaná, preto varuje pred dohodami so stranami. Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Andrej Kučinský priznáva, že odbory nikdy neboli apolitické, teraz však musia zvážiť, či zostanú vôbec nadstranícke.
Mimo KOZ
ĽS-HZDS kritizovala spoluprácu odborov s politickými stranami už v roku 1998, keď KOZ podporila opozičnú SDK. "Vtedy sa začala tragédia odborov, pozíciu obhajcu zamestnancov medzitým totiž celkom stratili," tvrdí poslanec Viliam Soboňa. Šéf NKOS Peter Novoveský tvrdí, že oni prednostne spolupracujú so všetkými kresťanskými stranami, či už je to SDKÚ, KDH, SMK alebo SNS. "Nás stále obviňovali, že sme predĺženou rukou KDH a teraz sa idú stať nástrojom Smeru," kritizuje Saktorových ľudí Novoveský. Samotné kresťanské odbory majú dnes približne 25-tisíc členov.

Zhovárame sa s politologičkou Darinou Malovou

Aké sú riziká naviazania odborov na politickú stranu Smer?
- Členmi odborov sú aj ľudia s inou politickou orientáciou. Pre nich to bude znamenať príliš úzke naviazanie na jednu stranu, stratu autonómie odborov. To môže viesť k ďalšiemu odlevu členstva.

Hrozí KOZ rozkol?
- Je to reálne. Záleží na osobných politických ambíciách predsedov jednotlivých odborových zväzov. Ich odchodu z KOZ bude, naopak, brániť majetok v Jednotnom majetkovom fonde.

Nezhorší sa takouto dohodou vyjednávacia pozícia odborov voči iným stranám?
- Dnes odbory vo vláde nemajú strany, ktoré by ich podporili, ako to bolo po voľbách v roku 1998. Spolupráca so Smerom je krokom, ktorým v tomto smere nemajú čo stratiť.

Saktor sa rád chváli, že je najdlhšie fungujúcim prezidentom, neexistuje voči nemu vnútorná opozícia?
- Samozrejme, že existuje. Pán Saktor však buduje svoju kariéru na politike ústupkov voči jednotlivým zväzom, vystupuje zmierlivo, čím opozíciu pacifikuje.