Čo je nové v spore medzi štátom a majiteľom futbalového štadióna? Posledná informácia bola, že ho štát po dokončení odmietol odkúpiť.

Na pozícii štátu, tak ako bola svojho času komunikovaná na tlačových konferenciách, sa nezmenilo podľa mojich informácií nič. Nové je to, že medzičasom sa rozbehli súdne spory, ktoré s tým súvisia, respektíve boli tými vyjadreniami vyvolané.

Koľko ich je?

Momentálne je to najmä súdny spor, ktorý vyvolal štát a ktorý sa týka vrátenia poskytnutej štátnej dotácie vo výške 27 miliónov eur. A potom sú tu spory, ktoré iniciovala alebo ešte aj bude iniciovať naša strana. No k týmto detailom by som sa nerád verejne vyjadroval, pretože to súvisí s našou procesnou stratégiou a tú nebudem verejne oznamovať. Ale bude to niekoľko súdnych sporov.

Pred časom sa objavili informácie, že majiteľ Národného štadióna sa pokúša so štátom dohodnúť aj mimo rámca existujúcich a štátom spochybnených zmlúv. Je to pravda alebo to aj tak skončí na súde?

Z našej strany je tu trvalá snaha vyriešiť tento spor nejakým – nazvime to kultúrnym spôsobom. Pričom pod kultúrnym riešením nemám na mysli desať rokov trvajúci súdny spor. Niekoľkokrát sme deklarovali snahu nájsť riešenie, ktoré môže spočívať na súčasných zmluvách, ale aj nemusí. To je úplne otvorená otázka, ale dôležité je, aby sa dve strany stretli, dali najavo ochotu a začali riešenie hľadať. Poviem to tak, že z doterajšieho priebehu na to, aby to mohlo takto nejako prebehnúť, je potrebný záujem z oboch strán.

Pozícia štátu je teda stále taká istá, ako zaznelo po zmene vlád a analýze vicepremiéra Holého?

Nevieme o ničom, čo by malo tento postoj zmeniť. Myslím si, že tento postoj je pomerne nebezpečný nielen z pozície štátu, ale aj konkrétnych ľudí, ktorí sa na tom podieľajú, ale nevieme s tým nič urobiť. To si skrátka musí uvedomiť druhá strana a môžeme sa prípadne aj porozprávať o tom, prečo považujem postoj štátu za nebezpečný, ale pre túto chvíľu je to takto. Karty sú dnes rozdané tak, že nám pravd...