Útoky samovražedných atentátnikov v Európe majú jasný súvis so vznikom Dáišu, Islamského štátu, ale nie priamo s migračnou krízou. „Nemyslím si, že by samovražedné útoky neboli, aj keby aktuálne nebola v EÚ migračná kríza. Samozrejme, niektorí atentátnici, najmä tí parížski, sa dostali do Európskej únie v rámci migračnej vlny. Ale ak tie útoky boli naplánované, zvolili by si inú cestu, ako by do únie prišli,“ povedala v TABLET.TV europoslankyňa KDH Anna Záborská.
„Je to do istej miery zhoda okolností, že sa atentáty prekrývajú s migračnou a utečeneckou krízou,“ dodala. Zároveň kritizovala postoj slovenských predstaviteľov, ktorí na atentáty reagujú ubezpečeniami, že Slovensko je na nebezpečenstvo dobre pripravené. „U nás sa skôr hovorí, že máme ochranu, nič sa nám nestane, máme vojsko, políciu, všetko je pripravené. Toto povie bezprostredne po Nice slovenský premiér. Francúzsky premiér Manuel Valls bezprostredne po Nice povedal: Pripravte sa na to, že napriek tomu, čo všetko robíme, útoky budú pokračovať. Ďalej budú zomierať nevinní ľudia a budú trpieť ich rodiny. Tomu sa zabrániť nedá,“ povedala Záborská s tým, že na útoky sa nedá zvyknúť, ale s faktom ich existencie budeme musieť žiť.
„Stále mám pocit, že najlepšie sa s terorizmom vysporiadal Izrael,“ povedala europoslankyňa, ktorá tento štát osobne navštívila v čase druhej intifády. „Aj v Európskom parlamente vidím, akoby sa so skúsenosťami, ktoré oni majú, veľmi málo počítalo. Akoby sa všetci spoliehali najmä na národné kapacity, do istej miery kapacity Európskej únie, ale aj tam vzájomné informovanie zlyháva,“ poznamenala.
„Viac sa volá po európskej tajnej službe, ale kým táto služba bude, je stále ešte veľa možností, ktoré sa nevyužívajú,“ dodala Záborská.
V diskusii spomínala aj na prvé plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu po britskom referende. „Myslím si, že väčšina poslancov očakávala, že Veľká Británia nevystúpi. Že to bude tesné, ale ostanú. Väčšinovo to bolo sklamanie. Hoci keď sa vložil do Lisabonskej zmluvy príslušný článok, táto možnosť bola a realisti s ňou museli počítať. A to, že to bude Veľká Británia, tiež nebolo až také prekvapivé,“ povedala.
„Mňa mrzí, že výsledok referenda je aj výsledkom dezinformačnej kampane. Bývalý premiér David Cameron sľúbil voličom toto referendum a jeho rétorika bola minimálne dva roky namierená proti Európskej únii. Toho pol roka, čo otočil a snažil sa vyjednať s úniou určité ústupky, už nestačili,“ konštatovala Záborská.
Dodala, že určitú logiku majú aj francúzske apely na to, aby Veľká Británia skrátila obdobie neistoty a iniciovala článok 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení z únie, aj nemecká ochota odchod Britov neurýchľovať. „Predstavitelia Veľkej Británie uviedli, že využijú možnosti, ktoré im dáva Lisabonská zmluva, o vystúpenie požiadajú asi až na budúci rok. Už to, že to bolo prakticky 50 na 50, znamená, že sa treba snažiť vyrokovať s EÚ také postavenie, ktoré umožní čo najviac eliminovať konflikt, ktorý v Británii je. Pretože tým, že odíde z únie, sa Veľká Británia z Európy neodsťahuje,“ zdôraznila Záborská.
Rokovania podľa nej musia byť mimoriadne vyvážené. „Čas je potrebný na to, aby sa neurobili ani na jednu stranu nejaké chybné rozhodnutia. Podmienky nemôžu byť voči Veľkej Británii veľmi benevolentné, bol by to precedens,“ poznamenala. Priveľké výhody pre Veľkú Britániu vo vzťahu k únii by podľa nej mohli podporiť euroskeptikov aj v ďalších štátoch.
Na margo vypadnutia KDH z Národnej rady SR v posledných voľbách Záborská povedala, že dlhoroční voliči jej stranu v poslednom volebnom období nepochopili. „Akoby sme dali prednosť politike v Národnej rade, podávaniu rôznych návrhov a zákonov, ktoré väčšinou v konečnom dôsledku neprešli, lebo u nás sú opozícia a koalícia dve nezmieriteľné skupiny. A všetka tá aktivita a um vložený do tejto činnosti akoby padol do vody,“ povedala.
„Nevyužili sme možnosť vysvetliť našim voličom, čo sme predložili. Mám v KDH 26-ročnú skúsenosť. Všetky výsledky, ktoré som dosiahla v eurovoľbách, boli na základe osobného kontaktu s občanmi,“ dodala Záborská.
Na otázku, či pre KDH môže byť novým impulzom zvolenie Alojza Hlinu na post predsedu, Záborská reagovala: „Ťažko povedať“. Hlina sa podľa nej zo začiatku snažil najmä o väčšiu otvorenosť KDH aj k voličom, ktorí nie sú vyslovene nábožensky orientovaní, dnes sa snaží oslovovať obe skupiny. „Keď vidím jeho posledné kroky, tak vidím, že pán predseda pochopil, že aj to tradičné nebolo zlé,“ dodala.
KDH podľa nej bude mať 24. septembra mimoriadny snem, ktorý by sa mal týkať zmeny stanov, a ten ukáže aj to, aká bude ďalšia politika KDH. „Obrovskou šancou pre KDH budú budúcoročné župné voľby. Ide o to, či partneri, ktorí doteraz chodili s nami v takýchto voľbách v koalícii, budú považovať KDH za relevantnú politickú stranu,“ uzavrela Záborská.