Vspore Slovenska s holandskou Achmeou o zákaz zisku zdravotných poisťovní sa bude opäť pojednávať. Pre HN to potvrdil Balázs Lehóczki z komunikačného oddelenia Súdneho dvora EÚ. „V uvedenej veci sa už ukončilo písomné konanie. Momentálne sa čaká na to, aby sudcovia určili dátum pojednávania, ktoré sa podľa môjho názoru bude konať ešte tento rok,“ povedal Lehóczki. Práve Súdny dvor EÚ je poslednou inštanciou, ktorej rozhodnutie Slovensko na definitívne víťazstvo v spore potrebuje. Na žiadosť slovenskej strany mu prípad predložil nemecký Najvyšší spolkový súd, ktorý ešte v máji rozhodol v prospech Slovenska. Sudcovia súdneho dvora momentálne rozhodujú o tom, či je medzinárodná zmluva o podpore a ochrane investícií medzi Slovenskom a Holandskom v súlade s právom Európskej únie. Na základe tohto posudku by sa malo následne v kauze definitívne rozhodnúť.

Bude to precedens
Predmetom aktuálneho konania pred Súdnym dvorom je podľa advokáta Viliama Karasa posúdenie, či sú spomínané dohody o podpore a ochrane investícií v súlade s článkom 344 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Členské štáty sa v ňom zaväzujú, že spory, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatňovania zmlúv, vyriešia v súlade so zmluvami. „Ide o to, či by ochrana investícií nemala podliehať európskemu právu, a teda by nemala byť rozdielne riešená na základe dvojstranných zmlúv, keďže to môže zakladať rozdielny prístup k podnikateľom podľa toho, z ktorého členského štátu pochádzajú a ako výhodný režim ochrany investícií ten-ktorý členský štát s cieľovým štátom dojednal,“ hovorí advokát. Podľa Karasa sa tak môže stať, že v niektorej členskej krajine budú mať investori rozdielnu právnu ochranu svojich investícií v závislosti od uzavretých bilaterálnych dohôd. Preto na výsledku rozhodnutia súdneho dvora bude
záležať najmä veľkým hráčom na trhu. Ovplyvniť však môže aj iné prebiehajúce arbitrážne konania. „Je v záujme starých členských krajín, aby tieto dohody ostali v platnosti. Naopak, záujmom nových štátov je zbaviť sa ich, keďže predstavujú významný limit pre politické a mocenské rozhodovanie,“ uzatvára advokát.

Zmluvy sa nepozdávajú ani Komisii
Dohody o ochrane investícií boli vo väčšine prípadov uzavreté pred pristúpením niektorých krajín do Únie. Ich cieľom bolo poskytnúť záruky podnikateľom, ktorí chceli investovať v krajinách budúcej „EÚ 13“ v čase, keď sa mohli o svoje investície v týchto krajinách obávať. Medzi členskými štátmi je stále v platnosti okolo 200 bilaterálnych investičných zmlúv. Komisia už minulý rok formálne vyzvala Holandsko, Rakúsko, Rumunsko, Švédsko a Slovensko, aby tieto zmluvy ukončili. Podľa Komisie po rozšírení Únie všetky členské štáty podliehajú tým istým pravidlám jednotného trhu vrátane tých, ktoré sa týkajú cezhraničných investícií. Preto by už dodatočné záruky v podobe investičných zmlúv nemali byť potrebné.

Zákaz ešte z prvej Ficovej vlády
Slovenská republika prehrala dlhotrvajúci spor s holandským vlastníkom zdravotnej poisťovne Union ešte v decembri 2012. Medzinárodný arbitrážny tribunál vtedy rozhodol, že štát musí zaplatiť súkromnej spoločnosti súdne trovy a kompenzáciu škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku zákazu zisku pre zdravotné poisťovne. Spolu išlo o 25 miliónov eur. Vo veľkom tribunál vychádzal z rozhodnutia nášho ústavného súdu, ktorý zákaz zisku vyhlásil za protiústavný. Odôvodnil to tým, že novela zasiahla do očakávaných výsledkov hospodárenia zdravotných poisťovní ako podnikateľských subjektov, s čím nemohli zahraniční investori vopred počítať. Samotný zákaz zisku zdravotným poisťovniam bol vyhlásený ešte v roku 2007. Už o rok na to Slovensko čelilo prvej žalobe zo strany Achmey.