Každoročné schvaľovanie rozpočtu Európskej únie je dlhodobý proces trvajúci od prvého januára do 31. decembra. Prvým krokom je však prijatie viacročného finančného rámca, ktorý musí byť stanovený minimálne na päť rokov. V ňom sú určené tzv. finančné stropy, teda záväzné horné limity výdavkov a príjmov rozpočtu na niekoľko rokov. Prijíma ho Rada EÚ po odsúhlasení väčšiny poslancov europarlamentu. Aktuálny finančný rámec na vzťahuje na obdobie 2014 až 2020 a jadrom jeho skúmania bolo poverené trio rotujúceho predsedníctva Európskej únie – Holandsko, Slovensko a Malta.

Ročný návrh rozpočtu má za úlohu vypracovať Komisia EÚ po zohľadnení odhadov všetkých inštitúcií a orgánov Únie, ktoré tak musia urobiť do 1. júna predchádzajúceho roku. Komisia návrh predkladá Rade, ktorá má mesiac na prijatie stanoviska, doplnenie či pozmenenie a spolu s dôvodmi svojho stanoviska ho postupuje Parlamentu, kde prebieha prvé čítanie. Parlamentné výbory diskutujú o návrhu a tiež predkladajú stanoviská výboru pre rozpočet. Ten vypracúva postoj Parlamentu k návrhu rozpočtu. Parlament môže návrh prijať hneď na prvom čítaní v októbri, avšak zvyčajne prijíma pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predkladá Rade.

V druhom čítaní Rada skúma pozíciu Parlamentu a má desať dní na prijatie ich zmien. V opačnom prípade je predseda Parlamentu povinný zvolať stretnutie Zmierovacieho výboru, ktorý je tvorený členmi Rady alebo ich zástupcami a rovnakým počtom poslancov Parlamentu EÚ. Zmierovací výbor musí predložiť spoločný text do 21 dní, ktorý potom v treťom čítaní Parlament a Rada schvália alebo zamietnu do 14 dní od doručenia. Ak jedna z inštitúcií návrh zamietne, zatiaľ čo druhá nedospeje k rozhodnutiu, Komisia musí vypracovať nový návrh rozpočtu. Posledné slovo pri rozhodovaní má však Parlament. Aj keď Rada EÚ návrh rozpočtu zamietne, Parlament ho môže schváliť. Jeho pozíciu pri rozhodovaní o rozpočte výrazne posilnila Lisabonská zmluva.