Decentralizácia a zmena volebného systému. Témy, na ktorých chce Richard Rybníček postaviť svoju stranu Toska, podľa analytikov v spoločnosti až tak nerezonujú. Napriek tomu sa stali akýmisi piliermi novej konzervatívnej strany, ktorú v nedeľu odprezentoval dvojnásobný primátor Trenčína. HN vám prinášajú päť otázok a odpovedí, ako sa chce nová strana presadiť na slovenskej politickej scéne.

1. Čím chce Richard Rybníček osloviť voličov?
Ako dvojnásobný primátor Trenčína má Rybníček blízko najmä k regiónom. Z tohto konceptu vychádzal aj pri predstavovaní dvoch základných tém svojej strany Toska. Viacero kompetencií chce preniesť do samospráv. Rybníček Slovensko predbežne rozparceloval na 25 regiónov, ktoré podľa neho vychádzajú z histórie Slovenska. Upozornil však, že nejde o konečný model, ale o východiskovú predstavu. Druhou témou bola zmena volebného systému. Podľa Rybníčka by polovica parlamentu mala byť volená tak ako dnes, druhú polovicu by ľudia volili podobne ako starostov, čiže väčšinovo v regiónoch. Analytici sa však zhodujú, že Rybníček mohol odprezentovať aj lákavejšie témy. „V súčasnosti na Slovensku rezonuje napríklad vysoká miera korupcie či zahraničnopolitické témy. Je tu oveľa viac tém, ktoré verejnosť vníma pálčivejšie ako zmenu volebného systému alebo decentralizáciu,“ myslí si politológ Tomáš Koziak. Témou decentralizácie si však podľa Koziaka môže nakloniť časť nestraníckych starostov a primátorov.

2. Prejde vznik „maďarskej“ župy?
Pred decentralizáciou v roku 2001 bolo v hre viac ako osem vyšších územných celkov. Pôvodne mala vzniknúť aj takzvaná komárňanská župa. Niektorí politici to však interpretovali ako možný prvý krok k autonómii Maďarov žijúcich na Slovensku. Podľa Rybníčkovho plánu by mal vzniknúť región Slovenské Podunajsko, ktorého súčasťou by boli Štúrovo, Komárno či Šamorín. Politológovia sa však obávajú, že časť Slovákov by takýto návrh stále nebola ochotná prijať. „Maďarská karta sa momentálne vytratila z politického boja. Obávam sa však, že takéto ambície by mohli u časti voličov vyvolať reminiscencie na 90. roky a oživili by vyhranenosť voči Maďarom,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.

3. Potrebujeme zmenu volebného systému?
Rybníček si od zmeny volebného systému sľubuje najmä to, že by sa vytvorila väčšia kontrola regiónov nad prijímanými zákonmi v parlamente. „ V parlamente neexistuje žiadna brzda, ktorá by povedala, že pozor, tieto zákony budú mať také a také dopady na rozvoj regiónov,“ myslí si Rybníček. Podľa politológa Radoslava Štefančíka by však namiesto takejto kombinácie mohol Rybníček žiadať zrušenie jedného volebného obvodu, aby boli strany motivované budovať regionálne štruktúry. Na zmene volebného systému však nepanuje zhoda ani v odborných kruhoch. „Podľa mňa to potrebné nie je, respektíve nie je jasné, či je to vhodný spôsob, akým dosiahnuť ciele, ktoré Rybníček má, a či má vôbec jasno v tom, čo takou zmenou spôsobí,“ hovorí politológ Pavol Hardoš.

4. Ako chce Rybníček financovať stranu?
Nad peniazmi strán na kampaň u nás často visí otáznik. Rybníček sa rozhodol pre netradičný model financovania strany, ktorý má podľa neho priniesť viac transparentnosti. Peniaze bude zbierať priamo od ľudí a firiem. Jeden človek bude môcť prispieť od 20 do 100 eur a firma od 100 do 5 000 eur. Všetko by malo ísť cez transparentný účet. Primátor Trenčína priznal, že na celonárodnú kampaň bude potrebovať 1,5 až 2 milióny. Ak sa mu to nepodarí, do kampane v parlamentných volieb v roku 2020 nepôjde. „Ak sa vyzbiera minimum peňazí, žiadne pôžičky si brať nebudem a nepôjdeme do toho, lebo sa ukáže, že ľudia asi podobnú aktivitu nechcú,“ vyjadril sa Rybníček.

5. Koho môže ohroziť Rybníčkova strana?
Šéf Trenčína otvorene priznal, že sa hlási ku konzervatívnym hodnotám. Konkurovať tak zrejme bude najmä KDH a do istej miery aj hnutiu OĽaNO. Je však otázne, či pre nich bude reálny súper. „Pokiaľ by rozvinul témy a hľadal by riešenia v kresťansko-konzervatívnom prúde, tak najväčšiu šancu má čerpať tam, kam odišli voliči KDH. Možno prešli k OĽaNO, lebo to sa hlási aj ku konzervatívnym hodnotám, takisto niektorí možno aj k Sme rodina,“ hovorí Koziak. Zároveň nepredpokladá, že Rybníčkov projekt osloví voličov SNS.

Rybníčkova doterajšia kariéra
- v rokoch 2000 a 2001 pripravoval štart televízie JOJ, ktorú do decembra 2002 aj riadil
- širšia verejnosť ho spoznala o rok neskôr, keď sa na návrh parlamentu stal generálnym riaditeľom vtedajšej STV
- na poste generálneho riaditeľa skončil o tri roky neskôr
- v roku 2010 prvý raz kandidoval ako nezávislý na funkciu primátora Trenčína a vyhral. O štyri roky neskôr pozíciu obhájil