Jaroslava Mervová a Agáta Sakalová pracujú ako psychologičky Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie v Humennom. Hovoria, že stretnúť študenta s jasným plánom je unikát.

Dostalo by kariérové poradenstvo väčší priestor, keby každá škola mala svojho psychológa, nie len výchovného poradcu?
Mervová: Súhlasíme, táto myšlienka je už „mediálne známa“, dlhodobo sa o nej rozpráva, realita je však taká, že školy vlastného psychológa majú len výnimočne, prípadne sa oňho delia s inými školami, čo je ten lepší prípad. Kariérové poradenstvo je však len časť náplne práce poradenského či školského psychológa – škola, žiaci, ich rodičia či pedagógovia majú množstvo problémov, ktoré by školský psychológ pracujúci priamo v teréne, poznajúci jej klímu a denne sa stretávajúci so žiakmi, vedel riešiť efektívne a promptne. Aj kariérové poradenstvo by dostalo väčší priestor, mohlo by byť realizované systematicky a dlhodobo, nielen v ôsmom či deviatom ročníku, ako je to obvykle pravidlom, ale podstatne skôr, už od prvého stupňa.

Majú výchovní poradcovia dostatočný priestor?
Sakalová: Pedagogickí pracovníci sú v práci preťažení, takisto i výchovný poradca, ktorý na škole vykonáva často množstvo iných funkcií.

Majú podľa vás školy vplyv na výber budúceho povolania žiakov?
Mervová: Pred štyrmi rokmi sme orientačne sledovali túto otázku u študentov stredných škôl v rámci kariérového poradenstva, ktoré sme im poskyt...