Európska únia vznikla po druhej svetovej vojne, v období, ktoré bolo veľmi zložité a špecifické. Vznik EÚ mal byť riešením nepriateľstva medzi rôznorodými štátmi, odpoveďou na povojnovú chudobu aj záchranou rozvrátenej ekonomiky a spoločnosti. A preto je EÚ unikátny projekt, ktorý sa nedá prirovnať k žiadnemu inému politickému zoskupeniu. Podobá sa na federálny štát, rovnako aj na medzivládnu medzinárodnú organizáciu. Zjednodušene však môžeme povedať, že je to úplne špecifický politický systém.

EÚ je rôznorodá a zaujímavá z rôznych hľadísk. Napríklad, aj napriek tomu, že má pomerne veľkú výkonnú moc, sú to práve jednotlivé štáty, ktoré implementujú európske zákony a skutočne ich zavádzajú do praxe. EÚ má vlastne niekoľko vrstiev alebo úrovní spravovania a vládnutia – lokálnu, regionálnu, národnú a nadnárodnú úroveň.

Najdôležitejšie sú však samotné národné štáty, ktoré sa snažia väčšinou dosiahnuť vlastné záujmy, čím sa EÚ podobá viac na medzivládnu organizáciu. Na druhej strane, svojou mierou demokracie sa približuje skôr k federácii. Európski občania môžu každých päť rokov voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu a za určitých podmienok môžu dokonca iniciovať aj nové zákony. Avšak, mnohí politológovia vyčítajú slabú mieru demokracie v EÚ, tzv. demokratický deficit.

Niektorí odborníci ju označujú za „vládnutie bez vlády“, čím poukazujú na fakt, že neexistuje žiadna skupina ľudí, ktorá by bola skutočne zodpovedná za európske rozhodnutia. Za posledné roky však vzrástli právomoci parlamentu, ktorý de facto reprezentuje občanov, čím sa tento demokratický deficit znižuje. EÚ je výnimočný projekt aj z mnohých iných hľadísk – vynútiteľnosť jej zmlúv, súdny systém, úspešnosť jej spoločného trhu, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a, samozrejme, rozdielnosť mnohých kultúr a ľudí, ktorých však zjednocujú najmä spoločné hodnoty.