Nechceme len zlepšovať dnešný školský systém, treba ho úplne vymeniť. Drastické a radikálne riešenia však nepredpokladám, hovorí bývalý minister financií Ivan Mikloš.

Podľa kalkulačky zverejnenej na stránke BBC máte ako ekonóm 15-percentnú šancu, že vašu prácu v najbližších 20 rokoch nahradí robot. Máte obavy o svoju kariéru?
Moja výhoda je, že už som dosť starý, takže až tak dopredu rozmýšľať nemusím. Celý život sa však zaoberám politickou ekonómiou, teda presadzovaním zmien a reforiem. Akútnosť neustálych reforiem pritom narastá. Nemal by som preto strach o profesiu, ktorou sa dnes zaoberám.

Na rozdiel od vás však mnohí Slováci také šťastie mať nebudú a je pravdepodobné, že časť z nich o prácu príde...
Áno. OECD nedávno publikovala štúdiu, ktorá hovorí o tom, že Slováci sú najviac ohrození automatizáciou. Podľa tejto štúdie na Slovensku do 20 rokov úplne zanikne okolo desať percent pracovných miest. Okrem toho si bude okolo 40 percent pracovných miest vyžadovať zmenu kvalifikácie.

Práve nástup automatizácie považujete za jeden z argumentov v prospech veľkej reformy v školstve, ktorú chystáte. Prečo je tak veľmi potrebná zmena vzdelávacieho systému?
Ak nezmeníme spôsob fungovania školstva, mnohé pracovné miesta nebudeme vedieť nahradiť novými. Tým, že zvýšime kvalitu vzdelávania a pripravenosť budúcich generácií, niektoré miesta síce zaniknú, ale budeme ich vedieť nahradiť pracovným miestami, ktoré budú omnoho kvalifikovanejšie a sofistikovanejšie. Umožní sa reštrukturalizácia ekonomiky na vyšší stupeň. Nebudeme len masovou priemyselnou veľkovýrobou, ako sme dnes, ale budeme sofistikovanejšou a bohatšou krajinou. Je to doslova o tom, že ak nebudeme vedieť reagovať na zmeny, ktoré nás čakajú, schudobnieme. Školstvo tu preto zohrá kľúčovú úlohu.

Poďme k samotnej reforme. Predstavili ste veľmi ambicióznu víziu, ako by malo fungovať ideálne školstvo. Je Slovensko pripravené na revolučnú zmenu?
Cítim, že v spoločnosti narastá dopyt po lepšom školstve. Nie je to len o platoch učiteľov, je to o zmene fungovania školstva. Hovoria to aj samotní učitelia. Celkom určite dopyt narastá, no nie je dostatočný najmä vo väzbe na to, ako akútne je zmena potrebná. Všetky medzinárodné porovnania kvality školstva ukazujú, že sa v rebríčkoch prepadávame, že zaostávame.

Zatiaľ ste predstavili cieľ, ktorý chcete dosiahnuť. Konkrétne riešenia sa dozvieme neskôr. Môže byť zmena v slovenských podmienkach podobne prevratná ako je napríklad fínska školská reforma, ktorá sa chystá úplne zrušiť predmety?
V projekte sme v zásade na začiatku. Zadefinovali sme si ho zhruba ako štvorročný projekt a začali sme na ňom intenzívnejšie pracovať pred niečo vyše pol rokom. Dnes ešte nemáme odpovede na všetky otázky. Je to smer, ktorým sa aj my chceme uberať. Nebude to však zmena, ktorú dosiahneme zo dňa na deň. Nemôžeme len mechanicky preberať modely iných krajín, ale musíme pri ich preberaní vychádzať aj zo situácie u nás. Drastické a radikálne riešenia preto nepredpokladám. Na druhej strane však treba systém zmeniť, nielen zlepšovať ten dnešný.

Zvládnu zásadné zmeny v školstve naplniť dnešní učitelia, ktorí sú zvyknutí na starý spôsob výučby?
Projekt je dlhodobý. Chceme, aby sa zmenil obsah výučby aj výchovné a vzdelávacie metódy. Bez toho to nepôjde. Bude to proces, počas ktorého budú vzdelávaní a vychovávaní aj samotní učitelia. Tak, aby boli schopní učiť inak. Okrem toho bude dochádzať ku generačnej výmene. Je pravda, že starší učitelia sa ťažšie učia nové metódy. Ale aj oni môžu zmeniť spôsob výučby, ak budú motivovaní a dáme im na to priestor.
Reforma školstva je ťažšia ako reformy v iných oblastiach, pretože nestačí zmeniť pravidlá hry. Systém je veľmi komplexný, má obrovské množstvo aktérov. Určite sa to nedá spraviť z večera do rána.

Pýtam sa to kvôli tomu, lebo už dnes majú učitelia od štátu dostatočne voľnú ruku v tom, ako učiť. Môžu do svojich osnov zakomponovať globálne vzdelávanie či viac dbať na medzipredmetové vzťahy, no mnohí to nerobia. Namiesto toho stále učia tým istým zaužívaným spôsobom.
Keď chcete zmeniť nejakú vec, musíte môcť, chcieť a vedieť. Súhlasím, že už dnes môžu robiť učitelia do istej miery zmeny, musia však byť k tomu motivovaní a musia aj vedieť, ako to robiť. Viesť by ich k tomu mal systém. Mal by im umožniť učiť sa od iných kolegov.

Z prezentácie vyplynulo, že zatiaľ ste identifikovali základné problémy v školstve. Ktoré z nich vytŕčajú najviac?
Zásadné problémy indikuje prepadávanie sa v rôznych rebríčkoch kvality vzdelania. To je len dôsledok toho, že systém je dnes veľmi uniformný. Je založený skôr na negatívnej motivácii, na trestaní. Preto sme tlačovú konferenciu začali tým, že sme novinárom rozdali zlomenú trstenicu, ktorá má symbolizovať prechod od trestania k pozitívnej motivácii. Absolventi slovenského školstva sú čoraz slabšie pripravení na nový neustále sa meniaci svet. Naše deti okrem toho patria medzi najnešťastnejšie. Ide o to zmeniť školstvo tak, aby deti bavilo chodiť do školy.

A ako sa to dá zmeniť?
Potrebujeme zmeniť prístup. Vzdelávanie by nemalo byť univerzálne, nemalo by mať rovnaký prístup ku všetkým. Nemali by sme len mechanicky nalievať do hláv ten istý obsah všetkým deťom, bez ohľadu na to, aké majú vlohy, nadanie a danosti. Mali by sme sa snažiť rozlíšiť, ktoré deti sú v čom dobré a v čom nie. Aby sme učili spôsobom, ktorý naučí deti chápať veci v súvislostiach. V dnešnom veku informatizácie je prístup k informáciám neobmedzený. Mať dnes systém založený na memorovaní je absolútne zastarané.

Momentálne sa jedna reforma chystá aj na ministerstve školstva. Je v nej niečo, v čom sa budete prelínať? Ktoré z ministerských zmien považujete za dobré?
Pri vysokých školách oceňujeme snahu vniesť väčšiu adresnosť do sociálnej podpory študentov. Dobrý je tiež zámer viac internacionalizovať vysoké školstvo, ktoré je jedno z najizolovanejších. Máme jeden z najnižších podielov zahraničných študentov, ale aj zahraničných učiteľov. Niektoré veci sú určite užitočné, ale je to iný prístup.

V čom je rozdiel medzi vašou a ministerskou reformou?
V tom, že kým ministerstvo školstva sa snaží zlepšiť dnešný systém, my sa snažíme ponúknuť úplne nový systém. Už len kvôli nedostatku času nemôže rezort školstva zmeniť celý dnešný systém. Vyžaduje si to totiž viac času.

Projekt je na niekoľko rokov. Prečo by si mala v budúcnosti akákoľvek vláda osvojiť projekt Ivana Mikloša?
Reformu pripravuje tím odborníkov pod vedením Renáty Králikovej, nie Ivan Mikloš.

Dohodnúť by sme sa mali so všetkými ľuďmi, ktorí to so Slovenskom myslia dobre, že potrebujeme zásadnú zmenu školstva. Nechceme navrhnúť projekt na kľúč, ktorý budeme diskutovať v uzavretej skupine. Chceme komunikovať so všetkými aktérmi. Chceme formovať verejnú mienku, aby si ľudia uvedomili, ako veľmi je zmena potrebná.

V podobnej pozícii som bol v rokoch 1992 až 1998, keď sme v MESA 10 za vlád Vladimíra Mečiara pripravovali mnohé reformy. Veľa ľudí nás vtedy považovalo za rojkov, ktorí robia niečo, čo nikdy nemá šancu prejsť. Po roku 1998 sa však zrealizovali viaceré reformy, ktoré posunuli Slovensko výrazne dopredu.

Školská reforma MESA 10
Think thank v stredu predstavil projekt To dá rozum, ktorého cieľom je úplne prekopať systém vzdelávania na Slovensku. Stanovil si víziu vzdelávania do roku 2040. Na projekte bude najbližšie štyri roky pracovať tím odborníkov na školstvo, ktorí sa sústredia napríklad na prípravu a rozvoj vyučujúcich. Analýzy sa postupne pretavia do pilotných projektov, ktoré budú testovať v praxi.

Kto je Ivan Mikloš
Bývalý slovenský minister financií a taktiež bývalý podpredseda strany SDKÚ. Na poste ministra financií pôsobil v rokoch 2002 až 2006 a 2010 až 2012. Počas prvej Dzurindovej vlády bol podpredsedom vlády pre ekonomiku a v rokoch 1991 až 1992 bol ministrom privatizácie. Pod jeho vedením sa uskutočnili mnohé reformné zmeny, najmä daňová reforma a reforma sociálnych dávok. Aj vďaka týmto zmenám si Slovensko vyslúžilo v zahraničí pomenovanie tatranský tiger. Dnes pôsobí ako riaditeľ M.E.S.A. 10. Okrem toho je šéfom poradcov ukrajinského premiéra.