Nie každé dieťa patrí do takzvaného hlavného vzdelávacieho prúdu. Niektoré tam patria, no napriek tomu ich systém posunie na jeho okraj alebo ich rovno postaví mimo. Pozreli sme sa na najčastejšie prezentované mýty či názory verejnosti, ktoré na Slovensku panujú o vzdelávaní Rómov, zdravotne znevýhodnených detí alebo detí migrantov. Niektoré z nich vznikli na základe skutočnosti, iné neplatia.
Mýty o vzdelávaní rómskych detí
Ich rodičia nemajú záujem o ich vzdelanie
Toto tvrdenie sa nedá plošne overiť, no všeobecne platí, že pokiaľ je iniciatívna škola, rodič sa pridá. „V Nálepkove tiež až po určitom čase pochopili, že v škole je ich deťom dobre a vzdelanie je ich jediná možnosť,“ hovorí exriaditeľka tamojšej základnej školy Bibiana Krajníková. Ona sama si dôveru a pozornosť rodičov získala návštevami v osade. Zo spolupráce so školou môžu pritom ťažiť aj samotní rodičia. „Ak sa stala asistentkou učiteľa v materskej škole žena priamo z osady, vytvoril sa iný vzťah. Nemala dosiahnuté potrebné vzdelanie, no práca ju nadchla natoľko, že si začala svoje vzdelanie dopĺňať,“ opisuje Krajníková.
Nie sú pripravené na základnú školu
Najmä u detí z rómskych osád to nie je mýtus. Mnohé z nich napríklad nikdy nedržali v ruke ceruzku alebo knihu, nepoznajú názvy geometrických tvarov a hlavne nepoužívajú doma slovenčinu. Pritom len osemnásť percent rómskych detí chodí do škôlky. Na Slovensku je tento priemer 72 percent všetkých detí medzi tretím a piatym rokom života. Dôvodom je často vzdialenosť do škôlky, financie a aj to, že rómski rodičia si myslia, že ich deti nie sú v tomto prostredí vítané.
„Ak postavíte na štart povinnej školskej dochádzky nerovnakých súperov, málokedy sa dočkáte prekvapenia. Predškolská príprava má byť jednoznačne povinná pre všetky deti, aby mohli dosiahnuť rovnaké ciele,“ myslí si pedagogička Bibiana Krajníková. Aj tu však existujú výnimky. „Mimoriadny príklad mám aj vo svojej triede. Jeden môj žiak sa pred nástupom do školy naučil sám čítať a písať. Nie je to tiež dôkaz o opaku?“ pýta sa Erik Tomasch, ktorý teraz učí v rámci projektu Teach for Slovakia v Huncovciach.
Patria do špeciálnych škôl
Práve kvôli neznalosti jazyka a nerozvinutým schopnostiam končia rómske deti často v špeciálnych školách. Zarážajúci je ich podiel v tomto type škôl. Podľa analytika Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Jozefa Miškolciho je zo všetkých žiakov v špeciálnych základných školách až 59 percent rómskeho pôvodu.
Rómovia pritom reprezentujú na Slovensku ledva sedem a pol percenta populácie. Tieto čísla vyznejú ešte horšie v medzinárodnom kontexte. „Zatiaľ čo na Slovensku a v Česku sa až 85 percent z nich vzdelávalo v špeciálnej triede alebo špeciálnej škole, v Británii boli všetci zaradení do hlavného vzdelávacieho prúdu, v ktorom všetci dosahujú priemerné, prípadne mierne podpriemerné výsledky,“ píše Miškolci.
Rezort školstva odmieta, že by na špeciálnych školách končili Rómovia automaticky. Podľa tlačového odboru ministerstva sa tu môžu vzdelávať len deti s jednoznačne určenou diagnózou. Externá poradkyňa ministerstva školstva Zuzana Zimenová hovorí, že je to systémová chyba, za ktorou stojí hneď niekoľko faktorov. Napríklad psychotesty, na základe ktorých deti dostanú odporúčanie do špeciálnej školy. „Môže sa však stať, že dieťa nevie identifikovať predmet na obrázku nie kvôli tomu, že ho nepozná, ale že ho nevie nazvať v slovenčine, prípadne nikdy nemalo v rukách knihu ani farbičky a s ilustráciami nevie vôbec pracovať. Potom môže z tohto testu vyjsť, že nerozoznáva ani základné predmety či zvieratá a vyhodnotí sa to tak, že má mentálne postihnutie,“ povedala.
Ak už rómsky rodič dostane odporúčanie od špeciálnej poradne, často ani neuvažuje, že dá dieťa do bežnej školy. To je problém, pretože za deväť rokov sa v špeciálnych školách preberie len látka prvého stupňa. „Absolventi špeciálnych škôl si nemôžu vybrať povolanie, ktoré by ich skutočne bavilo, môžu ísť len na dvojročné učňovské programy, ktoré im neposkytnú dostatočnú kvalifikáciu,“ uzavrela Zimenová. Ako teda zo začarovaného kruhu von? Viacerí odborníci sa zhodujú v jednom návrhu. Zrušiť vzdelávanie žiakov s ľahkými diagnózami a poruchami učenia v špeciálnych školách a triedach.
Mýtus o vzdelávaní detí so zdravotným alebo mentálnym postihnutím
Spomaľujú bežnú triedu vo výučbe
Na Slovensku máme viac ako 35-tisíc detí, ktoré sa vzdelávajú v špeciálnych školách alebo v špeciálnych triedach. A približne rovnaký počet ich nájdeme aj v bežných triedach. Brzdia tieto deti svojich spolužiakov? „Nemôžeme spájať kohokoľvek s kýmkoľvek. Keď dáme do triedy dieťa s IQ 120 a IQ 80, ubližujeme obom. Potom ani učiteľ nevie, komu sa má venovať skôr, zvlášť keď je na to sám,“ povedala Viera Grohová, riaditeľka Spojenej školy na Letnej ulici v Poprade.
Pod Tatrami majú vlastný systém zadeľovania žiakov do tried. Keďže ide o spojenú školu, v ktorej funguje aj škôlka a základná umelecká škola, majú tu učitelia výhodu. V škôlke sa totiž celý rok pedagógovia venujú diagnostike všetkých detí, aby zistili, aké tempo učenia zvládajú a aké majú talenty. „Vypracované portfólio o dieťati slúži, aby sme predpoludním v základnej škole a popoludní v základnej umeleckej škole mohli spájať deti do takých skupín – komunít, ktorými im zabezpečíme jednak rozvoj ich potenciálu, ale aj rozvoj ich talentu,“ dodala Grohová.
Mýtus o brzde platí len vtedy, ak škola nevytvorí znevýhodnenému žiakovi dobré podmienky – dôležitá je pritom veľkosť a klíma v kolektíve, a práve na to je dobrý špeciálny pedagóg. Aj toho však treba zaplatiť. Za zdravotne postihnutého žiaka patrí škole zvýšený normatív, môže si tiež žiadať prostriedky na osobné náklady asistenta učiteľa. Špeciálneho pedagóga si však musí hradiť sama, rezort školstva odkazuje, že jeho plat už je zohľadnený vo zvýšenom normatíve. „My sme sa rozhodli zaplatiť si školského psychológa a dvoch špeciálnych pedagógov, lebo máme v škole 60 detí s intelektovým nadaním a 30 detí so zdravotným znevýhodnením,“ opisuje riaditeľka Grohová. Zvýšený normatív na to podľa nej určite nestačil.
Predpoklady na integráciu do bežnej triedy musí mať aj samotný žiak. „Sú deti, pre ktoré je integrácia naozaj prospešná. Ale na druhej strane dieťa, ktoré je často šikanované, permanentne zažíva neúspech, je vyčleňované z kolektívu, nie je schopné plne rozvíjať svoj potenciál, sa ťažko zaradí do bežnej populácie,“ vysvetľuje riaditeľka Autistického centra Rubikon Anna Uchnárová. Pre tieto deti je potom pomyselnou barličkou, ktorá im pomôže, špeciálna škola.
Mýtus o vzdelávaní detí migrantov
Veď ony sa naučia po slovensky samy
Väčšinou nenaučia, a to automaticky výrazne znižuje ich šance na ďalšie vzdelávanie a nájdenie si zamestnania. Jazykové kurzy pre deti cudzincov zabezpečujú samosprávy. „Kurzy sa financujú prostredníctvom dohodovacieho konania na základe žiadosti zriaďovateľa základnej alebo strednej školy,“ vysvetlili z tlačového odboru ministerstva školstva. Nie vždy však školy kurz využijú a niekedy nie je ani návšteva jazykovej školy dosť. Skúsenosť s tým majú na Základnej škole Žitavská v Bratislave.
Tamojší šiestaci majú medzi sebou v jednej triede dve dievčatá z Číny. Jedno z nich prišlo na Slovensko len nedávno za rodičmi, ktorí tu žili už šesť rokov bez neho. „Znamená to, že mi do triedy prišla žiačka, ktorá nevie po slovensky a od ostatných detí je staršia zhruba o štyri roky. V podstate je v tomto ročníku zaradená predbežne a na konci roka by mala robiť porovnávacie skúšky aj zo slovenského jazyka,“ hovorí učiteľ a účastník programu Teach for Slovakia Jozef Melicher.
Na škole majú ešte jeden podobný prípad. V triede je s deťmi už šesť rokov ďalšie dievča, ktoré si za ten čas prešlo šikanou, opakovaním ročníka a hovorí po slovensky len na 50 percent. Obe žiačky poobede pracujú v sklade a okrem školy trávia celé dni vo svojej komunite. Prvé z nich chodí dvakrát do týždňa do jazykovej školy, no to nestačí a potrebná je nadpráca zo strany učiteľov. Melicher preto žiačkam zabezpečil doučovanie slovenčiny so študentmi čínštiny.