V rámci Európskej únie existujú krajiny, ktoré majú určité výnimky týkajúce sa napríklad nezavedenia eura, nezapojenia sa do Schengenského priestoru alebo iné výsady, ktoré sú garantované vstupom do Európskej únie. Mnohé krajiny sa týchto členských výhod zriekli najmä kvôli obavám, že by im to spôsobilo problémy.

Zavedenie eura, ktoré je tretím štádiom hospodárskej a menovej únie, stále neprebehlo vo všetkých krajinách EÚ. Do eurozóny v súčasnosti patrí 19 štátov, deväť členských krajín má výnimku z hospodárskej a menovej únie. Sú to Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko. Trvalú výnimku majú iba Spojené kráľovstvo a Dánsko, vzťahuje sa na ne totiž článok o možnosti neúčasti v eurozóne, teda krajiny nie sú povinné euro vôbec zaviesť. Ostatné krajiny majú výnimku dočasnú a v budúcnosti spoločnú menu zaviesť musia.

Čo sa týka Schengenského priestoru, v rámci ktorého sa môžu osoby a tovar pohybovať bez rôznych hraničných kontrol, aj tu má výnimku Veľká Británia a spoločne s ňou Írsko. Štáty si túto výnimku dohodli pri podpise Amsterdamskej zmluvy. Dôvodom je politika Veľkej Británie v oblasti osobných dokladov. Občania krajiny nie sú povinní vlastniť osobný doklad, ak nechcú vycestovať alebo vlastniť auto. Po pristúpení do Schengenu by občania boli povinní takýto doklad vlastniť.

Ďalšou oblasťou, kde si Veľká Británia vydobyla výnimku, je záväznosť Charty základných práv, okrem nej ju má aj Poľsko a Česká republika. Pre ostatné štáty EÚ sa stala Charta právne záväznou po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2008. Česká výnimka bola udelená z dôvodu obáv zo zrušenia Benešových dekrétov a majetkových nárokov vysídlených Nemcov. Prijatím Charty by zo strany Sudetských Nemcov mohlo dôjsť k požiadavkám na náhradu. Anglicko si výnimku vyžiadalo kvôli tomu, že v krajine neexistuje právo na štrajk, čo by bolo v priamej konfrontácii s Chartou. V Poľsku, kde má cirkev významné postavenie, sa Charta neaplikovala práve z tohto dôvodu. Cirkev sa obávala posilnenia práv homosexuálov a iných zmien, ktoré by Charta mohla priniesť, napríklad zmenu definície manželstva, voľný prístup k antikoncepcii či právo na potrat, ktoré krajina obmedzuje.