Počet zamestnancov v ústredných orgánoch štátnej správy by sa mal znížiť. Personálne audity sa totiž pripravujú na ministerstvách vnútra a obrany. Audity by sa mali uskutočniť aj na ďalších rezortoch. Dôvod? "Pri dostatočne kvalitných a motivovaných ľuďoch možno prácu, ktorú ministerstvá dnes vykonávajú, urobiť aj s výrazne nižším počtom zamestnancov," vyhlásil pre HN štátny tajomník rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Miroslav Beblavý. Ten bol šéfom realizačného tímu prvého komplexného auditu štátnej správy.
Prebytok úradníkov
Na prebytok zamestnancov verejného sektora (vrátane ústredných orgánov štátnej správy) už verejne upozornil vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho prezamestnanosť dosahuje 20 až 40 percent, vo výnimočných prípadoch aj viac. Miklošov poradca Peter Papanek sa v tejto súvislosti odvolal pre HN na výsledok auditu rezortu financií - prepustili 250 z 849 zamestnancov. Člen parlamentného výboru pre verejnú správu Miroslav Číž (Smer) upozorňuje, že štáty porovnateľné s našou republikou, investujú do svojej vnútornej správy (vrátane polície, armády a súdnictva) približne 30 percent HDP, zatiaľ čo SR vynakladá 55 percent. "Toľko majú iba veľmoci," hovorí Číž. Poslanec NR SR za KDH Pavol Abrhan je štatistikou ministerstva financií prekvapený. "Nech Mikloš vydokladuje, o ktorých ústredných orgánoch štátnej správy má takéto údaje, potom môžeme diskutovať." Abrhan prízvukuje, že nikto nemá predsa záujem udržiavať prebyrokratizovanú štátnu správu. Redukcia počtu ministerstiev a úradníkov je podľa Viktora Bereša (ANO) súčasťou reformy ústredných orgánov štátnej správy, ktorá bude nasledovať po reforme verejnej správy a fiškálnej decentralizácii.
Ministerstvá s. r. o.
Pred parlamentnými voľbami deklarovali skoro všetky strany snahu o zníženie počtu ministerstiev. K týmto úvahám sa Mikloš vrátil návrhom, aby po voľbách zaniklo samostatné ministerstvo kultúry. Abrhan s ním síce súhlasí, ale s dôvetkom - túto otázku netreba otvárať pred voľbami. Bereš si zrušenie rezortu kultúry vie predstaviť s tým, že túto oblasť by malo zastrešiť ministerstvo školstva, vedy, športu a kultúry. Naopak, apeluje na zriadenie nového ministerstva informatiky, ktoré by prevzalo časť agendy rezortov dopravy a školstva. Číž tvrdí, že by malo ostať len 12 ministerstiev, Smer si vie "za istých okolností" predstaviť zlúčenie ministerstva zdravotníctva s rezortom práce. Svoju predstavu má aj Karol Mitrík z SDKÚ - zlúčiť by sa mohli ministerstvá hospodárstva a výstavby.
Osud jedného auditu
Ešte v roku 2000 sa uskutočnil audit súladu činností a financovania štátnej správy, ktorý mal zefektívniť štátnu a verejnú správu. Ročne sa tak mali ušetriť 4 miliardy korún, a počet úradníkov mal klesnúť o pätinu. Situácia je však odlišná - podľa údajov rezortu financií z rokov 2002 až 2004 sa počet zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy zvýšil zo 66 988 na 117 819. "Tento vývoj nemožno objektívne považovať za rast počtu úradníkov," vysvetľuje Papanek. Podľa neho ide o výsledok značných presunov, ku ktorým došlo v predchádzajúcom období medzi jednotlivými zložkami štátnej správy, ale aj územnej samosprávy a fondov.
Predvolebné sľuby a realita:
- snaha o zlúčenie ministerstva kultúry a školstva (nezrealizované)
- snaha o zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku (zrealizované, agendu prevzal rezort hospodárstva)
- snaha o zlúčenie ministerstva pôdohospodárstva a životného prostredia (nezrealizované)
- súčasná vláda: 16 členov vlády (zo štyroch vicepremiérov traja súbežne riadia ministerstvá)
- vláda v roku 1998 až 2002: 20 členov vlády (štyria vicepremiéri bez ministerského kresla)