Podobná návšteva ako v prípade pápeža Františka sa zvykne ohlasovať aspoň rok dopredu, teraz to bolo pár mesiacov. Asi musí byť veľmi stresujúce za pár mesiacov zorganizovať takúto významnú návštevu.
Samozrejme, jedno je však avizovanie návštevy a druhé potvrdenie programu. To bol ten signál už vážne robiť prípravy a naozaj to bol veľmi krátky čas. A ešte k tomu čas dovoleniek, keď aj vo Vatikáne sú letné prázdniny. Je to extrémne krátky čas. Tu platí aj moja skúsenosť, že práca si vyžaduje toľko času, koľko ho máš. Tlak nás občas prinúti hľadať rýchle riešenia, nezachádzať do zbytočných detailov. Pri každej akcii je spočiatku naháňanie a ono to potom stíchne. Ako aj pri svadbe, všetci to poznajú, deň predtým sa ešte všetko naháňa a potom príde to, že už nič nezmeníme, tak sa radujme. Verím, že sa to zopakuje vo veľkom aj pri tejto akcii.

Určite sa to dá stihnúť, veď to teraz vidíme. Čím si vysvetľujete dôvod, prečo nebola návšteva ohlásená skôr? Mohlo sa to stať aj rok dopredu, lenže pápež František spomenul Slovensko a zrazu všetci zbystrili pozornosť, že je reálne, že by prišiel.

To je práve to samotné prekvapenie, že sa rozhodol ísť na Slovensko. Vždy som zdôrazňoval, že to povedal, keď sa vracal z návštevy v Iraku a povedal, že ho viac unavila. V tomto rozpoložení človek skôr rozmýšľa, čo odmietnuť, než kam ísť. A on to práve vtedy povedal. Najprv povedal, že je unavený, potom odpovedal na tri otázky a zrazu zaznelo Slovensko. To nás ...