Bežnou praxou je, že sa spolu s kolegami na tomto mieste snažíme predpovedať, čo nás čaká v budúcom roku. Treba priznať, že s nie veľkým úspechom. Veď autor tohto komentára napríklad predpovedal, že Radoslav Procházka bude po parlamentných voľbách lídrom pravice. Nuž a pozrite sa, kde pán Procházka skončil. Jedným z receptov, ako sa podobnému trapasu tentoraz vyhnúť, je nepísať o tom, čo nás v roku 2017 čaká, ale napísať o tom, čoho sa určite nedočkáme. Je vysoko pravdepodobné, že takáto predpoveď bude oveľa presnejšia ako tá minulá.

V roku 2017 sa určite nedočkáme fungujúceho zdravotníctva, v ktorom každoročne zomierajú tisícky pacientov úplne zbytočne, pretože včas nedostanú liečbu, ktorú potrebujú. To, že 2017 bude ďalší rok, keď bude naše zdravotníctvo na kolenách, je smutnou vizitkou všetkých vlád, ktoré po roku 1989 na Slovensku vládli.

V roku 2017 sa určite nezaobídeme bez ďalšieho štrajku učiteľov. Po zdravotníctve je školstvo ďalšou oblasťou, ktorá je zúfalo podhodnotená. A nemáme na mysli iba donekonečna omieľané platy učiteľov. Chýbajú peniaze na moderné pomôcky a lepšie vybavenie škôl. Nečudo, že v dôležitých štatistikách OECD padáme ku dnu. Ale je pravdepodobné, že minister alebo niekto iný príde v roku 2017 s novým nápadom na reformu školstva. Ďalšiu, ktorá sa neuskutoční.

V roku 2017 sa tiež nezbavíme extrémistov v našej politike. Kto by si pomyslel, že na krátku anabázu KSS v parlamente budeme spomínať ako na neškodnú epizódku. Teraz tu máme Kotlebu a jeho družinu a nacistické a xenofóbne prejavy aj priamo v pléne NR SR. Najhoršie na tomto fakte je to, že zrejme ani v roku 2017 šéfovia parlamentných strán neurobia nič pre to, aby extrémistom sťažili ich pôsobenie. Skôr sa dá, že budú konať presne naopak a kotlebovcom prihrajú ďalšie percentá.

Po poriadnej dávke pesimizmu si však povedzme niečo, čo sa síce v roku 2017 nestane, ale budeme sa z toho tešiť. Ani v roku 2017 sa na Slovensku nebude bojovať a nebudú tu nezmyselne zomierať desiatky tisíc ľudí ako v Sýrii alebo Iraku. Ani v roku 2017 na Slovensku nebudú státisíce ľudí trpieť hladom ako v niektorých krajinách. Zostáva nám len dúfať, že aj my, „národ slovenský“, si uvedomíme, aký dar je žiť v mieri a mať každý deň čo do úst. A možno budeme citlivejší k potrebám ľudí, ktorí také šťastie nemajú. Dúfajme, že to nie je tá najväčšia utópia v tomto komentári.

P. S. A na záver? Ani v roku 2017 Radoslav Procházka určite nebude lídrom pravice. Vlastne nebude lídrom ničoho.

Tento článok je súčasťou ročenky Svet 2017, ktorú pre vás pripravili Hospodárske noviny v spolupráci s The Economist. Chcete si prečítať všetky exkluzívne články z nej? Objednať si ju môžete TU.