Aj napriek oslabenej imunite sú pacienti s onkologickými ochoreniami nútení stráviť v ordináciách najviac času čakaním. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva je to priemerne 94 minút. Bývalá onkologická pacientka Štefánia (meno máme v redakcii) však hovorí, že si zvyčajne posedela ešte dlhšie. „Minimálne som na vyšetrenie onkológom čakala dve hodiny,“ vymenúva a dodáva, že to mohlo byť spôsobené aj tým, že sa liečila v Bratislave, kde za liečbou dochádza veľké množstvo ľudí.
Mária Lévyová z Asociácie na ochranu práv pacientov potvrdzuje, že za najdlhším čakaním v ordinácii onkológov je dochádzanie ľudí na špičkové pracoviská, ale aj nedostatočný počet lekárov tejto špecializácie. Svoju úlohu zohráva zvyšujúci sa výskyt onkologických ochorení. Samostatnou kategóriou problémov sú nízke limity. Ak ich niektorí špecialisti koncom mesiaca vyčerpajú, pacienta preobjednanú na nový mesiac. Ministerstvo zdravotníctva si problém dlhého čakania uvedomuje a pracuje na rozšírení minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Bežný pacient čaká na vyšetrenie u odborného lekára priemerne 27 dní, najviac v Bratislave. Dôvodom je nedostatok špecialistov, ich zlé regionálne rozloženie a nedostatočné financovanie, vymenúva základné problémy dlhých čakacích lehôt Ondrej Kusý, viceprezident Asociácie súkromných lekárov pre špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Lekári sa sťažujú najmä na finančné limity za ošetrenia pacientov od poisťovní. Špecialisti ich považujú za nedostatočné, po ich prečerpaní totiž za ďalšie ošetrenia zaplatené nedostanú. Mnohí si tak po zvyšok mesiaca berú voľno a pacientov preobjednajú.
Ordinovať zadarmo?
Koncom mesiaca už zvyčajne neordinuje aj lekár zo západného Slovenska, ktorý si neželá byť menovaný. Finančne by sa mu to totiž neoplatilo. Podľa Kusého je tento prístup akceptovateľný. „Nikto nemôže chcieť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pracovali zadarmo,“ hovorí. Mária Lévyová z Asociácie na ochranu práv pacienta sa však s niečím takým stotožniť nemôže a voči pacientovi to považuje za vysoko nekorektné.
Dôvodom dlhého čakania má byť podľa lekára a poslanca parlamentu Alana Suchánka za OĽaNO spôsob práce obvodných lekárov. „V západných krajinách lekár prvého kontaktu vyrieši 70 – 80 percent problémov pacientov, u nás je to presne naopak,“ upozorňuje. Slováci zároveň lekárov navštevujú nadpriemerne často, až 11-krát ročne, zatiaľ čo priemer krajín OECD je necelých sedem ošetrení.
Vedie Bratislavský kraj
Štatistiku čakaní na vyšetrenia si dalo vypracovať ministerstvo zdravotníctva a problém sa zaviazalo vyriešiť vo svojom programovom vyhlásení. Podľa hovorkyne rezortu Zuzany Eliášovej plánujú upraviť nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov tak, aby vyhovelo súčasným potrebám.
Na termín u špecialistu sa čaká najdlhšie práve na západe, priemerne až 30 dní. „Bratislava je špecifická tým, že sa v nej koncentruje diagnostika a liečba náročnejších ochorení, čo spôsobuje celoslovenskú migráciu pacientov,“ vysvetľuje Lévyová. To potvrdzuje aj najvyšší počet hospitalizácií za rok 2015, v kraji sa ich uskutočnilo vyše 31-tisíc, čo je o takmer 12-tisíc viac ako v druhom Košickom kraji. To, že v hlavnom meste je ošetrených najviac pacientov z iných regiónov, považuje Kusý za typické pre väčšinu hlavných miest Európy.
