Tridsiatim poslanom parlamentu sa nepáči zmena Trestného zákona, ktorá platí od januára. Národná rada ju prijala ešte v októbri minulého roka. Zaviedla napríklad nový trestný čin apartheidu či zmenila definíciu rasovo motivovaného deliktu.

Za návrhom je aj Lipšic
Nové znenia skutkových podstát trestných činov extrémizmu napadli pred Vianocami na Ústavnom súde poslanci, ktorých zastupujú advokáti Peter Kubina a Daniel Lipšic. Lipšic kritizoval protiextrémistický balík Žitňanskej aj na decembrovej debate Inštitútu pre moderné Slovensko. „Ak niekto popiera holokaust, tak je idiot. Máme ho kvôli tomu trestne stíhať? Churchill povedal, že krajina, ktorá má slobodu prejavu, bude mať aj veľa hlúpeho prejavu,“ hovoril bývalý poslanec.

Možná právna neistota
Navrhovatelia vo svojom návrhu teraz tvrdia, že ochrana nijako nedefinovaných skupín ľudí je v rozpore s požiadavkou, že zákony majú byť určité. Trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd sa človek po novom dopustí, aj keď prejaví nenávisť voči inej skupine osôb.

Nové znenie skutkových podstát však podľa poslancov nedáva odpoveď na otázku, o akých ľudí by mohlo ísť. „Novelizovaný text evokuje, že môže ísť o akúkoľvek inú skupinu osôb, ktorá je definovaná na základe jedného spoločného kritéria. Mohlo by ísť teda o skupinu fajčiarov, veteránov, recidivistov, prokurátorov, smetiarov či pedofilov,“ píše sa v návrhu doručenom na Ústavný súd. Ten v jednom zo svojich nálezov navyše konštatoval, že ak zákonodarca prijme právnu normu, ktorej formulácia nie je jednoznačná, nastoľuje stav právnej neistoty.

Náchylná aplikácia politiky
Poslancom sa nepáčia ani ďalšie nové znenia extrémistických deliktov. Tie boli doplnené o takzvané politické presvedčenie. Napríklad, kto verejne hanobí skupinu osôb pre politické presvedčenie, dopustí sa trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Za to mu hrozia až tri roky väzenia. „Verbálny prejav ,špinavý smerák‘ by mohol byť posudzovaný odlišne ako ,zdegenerovaný SaS-kár‘,“ upozorňujú poslanci. V tomto prípade sa obávajú, že rôzne aplikovanie zákona by mohlo viesť až k svojvoľnému konaniu orgánov činných v trestnom konaní.

Žitňanskej je to ľúto
Za zákon v októbri nezdvihli ruku len poslanecké kluby Sme rodina a ĽS Naše Slovensko. Hlasovania sa zdržali v OĽaNO. Novela preto prešla v parlamente ústavnou väčšinou. To podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žiťňanskej nevylučuje, že určitá skupina poslancov môže podať návrh na Ústavný súd.

„Ich podanie sa týka dvoch parciálnych otázok, pričom tieto neboli v celom legislatívnom procese predmetom širšej debaty alebo komentovania. Ani si nepamätám, či vôbec tieto otázky zazneli,“ hovorí Žitňanská. Debata v parlamente sa podľa ministerky viedla skôr v politicko-emocionálnej rovine na tému extrémizmu a slobody prejavu. „Až na drobné výnimky bez konkrétneho previazania na text novely, čo mi je ľúto, pretože hľadanie hraníc medzi trestnoprávnou zodpovednosťou a slobodou prejavu je legitímna diskusia,“ myslí si Žitňanská.

Ktoré ustanovenia trestného zákona sa poslancom nepozdávajú:
- podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“,
- prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“,
- hanobenie národa, rasy a presvedčenia v časti „politické presvedčenie“ a
- podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v časti „politické presvedčenie“.