V zozname tých, ktorí získali izraelské štátne vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi, dnes pribudli ďalší siedmi Slováci.
Za záchranu židovských spoluobčanov počas holokaustu im ho dnes večer v historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave udelili predstavitelia štátu Izrael.
Na slávnostnom večere sa zúčastnil i prezident SR Andrej Kiska, predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko, podpredsedovia NR SR, ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini a poslanci NR SR.
Do zoznamu ocenených sú od dnešného dňa zapísané mená Filip Martišek a Anna Martišková, Ondrej Hažer a Helena Hažerová, František Svrbický a Gizela Svrbická a Katarína Pastorková. Ich potomkovia si prevzali ocenenia z rúk veľvyslanca štátu Izrael v SR Zvi Aviner-Vapniho a konzulky štátu Izrael v SR Avital Geršonovej.
Mená ocenených budú vytesané do Múru cti v Záhrade Spravodlivých v Jad vašem v Jeruzaleme. Pripoja sa tak k takmer 570 odvážnym mužom a ženám zo Slovenska a takmer 27.000 jednotlivcom z mnohých ďalších krajín.
Veľvyslanec Izraela poukázal na to, že ľudský život počas nacistického režimu nemal cenu a skutky, ktoré vykonali ocenení, sa trestali často veľmi krutou smrťou. "Rozhodnutia zachrániť Židov mali dopad nielen na tých, ktorí ich učinili, ale vo väčšine prípadov zapríčinili aj smrť celej ich rodiny. Čo záchrancov robí 'spravodlivými medzi národmi', je fakt, že aj v najťažších časoch zostali hlboko ľudskými," uviedol Zvi Aviner-Vapni.
Jedným z príbehov bol osud rodiny Krausovcov, ktorá žila v Novom Meste nad Váhom. Otec vlastnil tlačiarne, ktoré však skonfiškovala ľudácka vláda. Arizátor sa rozhodol rodine pomôcť a vybavil osvedčenie o tom, že zamestnanie otca rodiny je veľmi dôležité pre slovenské hospodárstvo a vďaka nemu bol chránený pred deportáciou do koncentračného tábora v roku 1942.
To však prestalo platiť, keď nemecké vojská prekročili hranice Slovenska, aby potlačili Slovenské národné povstanie. Aby sa rodina Krausovcov zachránila, utiekla do lesa. Tam stretli dedinčanku, ktorá zbierala drevo na oheň, záchrankyňu ich dcéry Mirky, Katarínu Pastorkovú, prezývanú Kotorka. Ponúkla sa, že si ju zoberie k sebe domov. Bola to vdova, ktorá sama vychovala päť detí. Povedala im, že ak prežijú vojnu, nech si po dcéru prídu, ak nie, vychová ju ako vlastnú. Rodičia súhlasili a pridali sa k partizánskym jednotkám v horách bojujúcich v povstaní.
Katarína Pastorková Mirku chránila, dokonca vystríhala susedov, že ak ju prezradia, podpáli im dom. Dievčatko vychovala ako vlastné. Krausovci nakoniec vojnu prežili a po jej skončení sa vrátili po svoju dcéru. Mirka udržovala blízky kontakt so svojou záchrankyňou i jej synmi aj po vojne. Osobnú odvahu záchrancov ocenil aj prezident Andrej Kiska.
"Úlohou našej generácie je zabrániť tomu, aby zlo fašizmu a nacizmu spôsobilo ďalšie utrpenie. Iba tak bude naša pocta týmto hrdinom úprimná a ozajstná, ak urobíme všetko pre to, aby sme nepotrebovali nových hrdinov, ako boli Spravodliví medzi národmi. Skláňam sa v úcte pred ich činmi a verím, že ich príbehy môžu byť inšpiráciou pre všetkých našich občanov, ktorí vyznávajú hodnoty slušnosti, ľudskosti, tolerancie a kultúrnosti a ktorí sú pripravení tieto hodnoty brániť," zdôraznil Kiska.
Predseda parlamentu Andrej Danko sa vo svojom príhovore ospravedlnil za minulosť a ocenil odvahu všetkých, ktorí sa v tej dobe nebáli pomôcť.
Titul Spravodlivý medzi národmi je každoročným ocenením, ktorým sa vyjadruje úcta a obdiv nad veľkými činmi obyčajných ľudí, ktorí riskovali vlastný život pri záchrane prenasledovaných židovských spoluobčanov. Je prejavom vďaky židovského národa ľuďom nežidovského pôvodu za záchranu Židov.
Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých bola založená v roku 1963 pri pamätníku Jad vašem a je vedená Izraelským najvyšším súdom. Väčšina ocenených zo Slovenska získala tento titul po roku 1990, keď došlo k obnoveniu diplomatických stykov medzi Česko-Slovenskom a štátom Izrael.