Po masívnej vlne kritiky končí predseda štátneho regulátora Jozef Holjenčík. Pod jeho vedením sa pritom úrad nie raz dostal „pod paľbu“. A to aj v zahraničí. Pre niektoré rozhodnutia úradu nás prešetruje Európska komisia. Ide zatiaľ iba o prvotnú fázu preverovania, no pokiaľ by sa preukázalo, že regulátor pochybil, hrozí nám vysoká pokuta. HN prinášajú prehľad najväčších sporov, ktoré pretrvajú aj po tom, ako kritizovaný šéf regulačného úradu odíde zo svojho postu.

G-komponent
Jednou z najväčších káuz v energetike vôbec je zavedenie sporného poplatku, takzvaného G-komponentu. Platia ho výrobcovia zelenej energie za prístup do distribučnej siete. Regulačný úrad ho zaviedol ešte v roku 2013 vlastnou vyhláškou. Takmer okamžite to kritizovali výrobcovia, keďže im ročne distribučky „vyrubili“ od 17-tisíc až do 21-tisíc eur navyše za každú megawatthodinu. Nový poplatok sa pritom dotkol približne 2 500 výrobcov zelenej energie. Podstatou sporu bolo to, že poplatok museli platiť nielen výrobcovia elektriny so zmluvou o prístupe do siete – čiže tí, ktorí chceli vyrobenú elektrinu predávať ďalej, ale aj tí, ktorí zmluvu nemajú. A elektrinu chceli využívať pre vlastnú spotrebu, a mali príležitostné prebytky. Za pravdu im dal Ústavný súd, ktorý vlani v lete rozhodol, že poplatok platili v rozpore s Ústavou. HN informovali, že následne si stovky výrobcov pýtali svoje peniaze od štátu späť. Celkovo na tomto poplatku zaplatili vyše 72 miliónov eur. Podľa právnikov však aj naďalej distribučné spoločnosti tento poplatok fakturujú. „Ide o bezprecedentný stav, ktorý však pokračuje aj vďaka tomu, že sa regulačný úrad problémom odmietol zaoberať,“ kritizuje partner advokátskej kancelárie Capitol Legal Group Rastislav Hanulák, ktorý sám zastupuje desiatky dotknutých výrobcov na súde. Od marca minulého roka nás pre tento poplatok prešetruje Európska komisia. Už čoskoro môžu prísť prvé výsledky. „Minulý týždeň sme dostali oficiálnu informáciu z komisie, že sa podnet pokúsia doriešiť v čo najkratšom čase,“ prezradil pre HN Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu.

Odobratie podpory výrobcom
Od roku 2009 musia výrobcovia zelenej energie nahlasovať regulačnému úradu niektoré administratívne údaje – napríklad to, koľko elektriny plánujú vyrobiť v ďalšom roku. Časom pribudla aj sankcia – ak výrobca nepošle údaje včas, riskuje, že príde o právo na výkupnú cenu elektriny od štátu. O rok neskôr stratilo podporu takmer 1 200 energetikov. Čo je takmer tretina zo všetkých výrobcov zelenej energie, ktorí u nás pôsobia. „Pre množstvo menších výrobcov, ktorí si túto zmenu zákona nevšimli, to bol šok. Viacero z nich muselo čerpať z rezervných fondov, obrátiť sa na banky, prepustiť časť zamestnancov,“ opisuje šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková. Bol to pre nich neprimeraný trest, myslí si analytik portálu Euractiv.sk Pavol Szalai. Keďže sa voči „odobratiu“ finančnej podpory nebolo možné odvolať, obrátili sa výrobcovia na Európsku komisiu, ktorá spor dodnes prešetruje. Rovnako aj Ústavný súd skúma, či mal vôbec regulátor právo na zavedenie tejto sankcie. „Na okresných súdoch sú zároveň podané desiatky žalôb, ktorými sa dotknutí výrobcovia domáhajú odňatej podpory,“ hovorí Pavol Poláček, partner advokátskej kancelárie Poláček & Partners. Doposiaľ sa niektorí výrobcovia nepoučili – na tento rok prišlo o podporu ďalších 130 výrobcov.

„Stop stav“ pre výrobcov
Slovensko musí do roku 2020 dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií. Už pred pár rokmi sme však pri dosahovaní tohto cieľa pribrzdili. Presnejšie v roku 2013, keď prestali distribučné spoločnosti pripájať do siete nové „zelené“ elektrárne. Najviac na to doplatili malí výrobcovia, ktorí chceli elektrinu vyrábať buď na vlastnú spotrebu, alebo ju predávať ďalej do siete, vymenúva odborník portálu Euractiv.sk Pavol Szalai. Takzvaný „stop stav“ pretrváva dodnes. „Ubehli viac než tri roky a verejnosti nie je o nič jasnejšie, prečo a za akých okolností či podmienok by sa mohlo k pripájaniu zdrojov opäť pristúpiť,“ kritizuje šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková. Slovenská elektrizačná prenosová sústava to odôvodňovala tým, že viac zdrojov by mohlo spôsobiť nestabilitu siete. Výsledky štúdie, ktorá to mala dokazovať, však nie sú dodnes zverejnené. Rovnako nie je dodnes z právneho hľadiska jasné, či distribučky, ktoré „stráži“ regulačný úrad, neprekročili pri pozastavení pripájania svoje právomoci. Kvôli zavedeniu „stop stavu“ nás rovnako prešetrujú bruselské úrady. Pokiaľ pritom prídu na pochybenia, budeme pod hrozbou pokuty musieť zdroje opäť pripojiť. „Taktiež je možné následne uvažovať o domáhaní sa náhrady škody zo strany dotknutých výrobcov elektriny,“ pripomína Pavol Poláček, partner advokátskej kancelárie Poláček & Partners.