Whistleblowerov je na Slovensku málo, chránené oznamovanie podvodov vo vnútri firiem zatiaľ nefunguje. Odborník na boj proti korupcii Pavel Nechala hovorí, že slovenský zákon rieši iba časť problému, vôbec napríklad nemyslí na situácie, ak chce ísť whistleblower do médií.

Máme štatistiku, v ktorom odvetví je najväčšia korupcia?
Korupcia sa meria rôznymi spôsobmi, predovšetkým sa meria vnímanie korupcie cez prieskumy verejnej mienky. Ale dá sa merať aj cez konkrétne prípady – čiže koľko prípadov v akej oblasti bolo zaznamenaných, alebo cez prieskum medzi občanmi – teda či zaznamenali, že od nich niekto žiadal úplatok. Tradične sa na popredných miestach vyskytuje zdravotníctvo, to však neznamená, že inde korupcia nie je.

Hovoríme tu o malej alebo veľkej korupcii?
Vyskytuje sa v rôznych podobách. To, čomu sa venuje slovenská polícia a špeciálne vyšetrovacie orgány, sú predovšetkým malé trestné činy. Väčšinu odhalených trestných činov korupcie dnes tvoria úplatky do dvadsať eur.

Od februára nadobúda účinnosť protischránkový zákon. Najprv sa hovorilo, že je bezzubý, teraz je prísnejší. Kde s ním vlastne stojíme v európskom meradle?
Naša úprava je špecifická a nemá obdobu v iných krajinách. Je to naše riešenie, ktoré sa svojím spôsobom snaží o očistenie vzťahov s verejným sektorom. Teda aby sa do kontraktov s týmto sektorom nedostávali subjekty s nejasnou štruktúrou alebo s väzbou na verejnú moc.

Iné krajiny nemali potrebu zaviesť taký zákon?
Majú rôzne úpravy, ale nie v takejto podobe. Ak sa pozrieme na ten náš, prináša v prvom rade pre podnikateľov náklady, pretože musia osloviť oprávnenú osobu, ktorá im vykoná overenie identifikácie, vypracuje ver...