Kým Švédi či Fíni si držia zalesnenosť krajiny pri 68 percentách, Slovensko pri 42 percentách.
Na nadmernú ťažbu dreva u nás dlhodobo upozorňuje Lesoochranárske zoskupenie VLK.
To lesníkom vyčíta najmä využívanie dreva na výrobu energie. V rámci kampane Biomasaker, ku ktorej sa pripojilo 38-tisíc občanov, preto žiadalo zrušenie dotácií na výrobu elektriny z drevnej štiepky a výstavbu spaľovní.
Zatiaľ sa tak nestalo, čo podľa ochranárov spôsobuje, že sa spotreba dreva u nás zvyšuje o 1,5 miliónov kubických metrov ročne.
Aj zábery z vesmíru nasvedčujú, že lesov na Slovensku ubúda. Satelitné snímky Global Forest Watch ukazujú, že u nás medzi rokmi 2001 a 2014 výmera lesov klesla o 6 percent.
Podľa lesníkov je stromov viac
Podľa údajov Národného lesníckeho centra však máme na Slovensku lesov stále viac. Ako je to možné? „Rozdiel pochádza do veľkej miery z rozdielnej metodiky,” tvrdí spoluautor štúdie Tri výzvy životného prostredia Ján Dráb.
Centrum podľa neho sleduje iba územia zapísané v katastri ako lesy, ich meranie je decentralizované a podlieha len náhodným kontrolám.
„Satelit nezaznamenáva stromy nižšie ako približne 5 metrov a oblasti s hustotou korún porastu menšou ako 30 percent. Preto hneď nedokáže zachytiť mladé stromy a dorastanie rúbanísk,“ pokračuje.
Ťažíme raz toľko
Ministerstvo pôdohospodárstva vo svojej Zelenej správe z roku 2013 uvádza, že za posledných 20 rokov došlo k navýšeniu ročnej ťažby o 87 percent. Skutočná ťažba pritom prekračovala naplánovanú každý rok v priemere o 12,4 pecent.
K reálne vykazovaným hodnotám je tiež potrebné prirátať aj nelegálnu ťažbu dreva. Tá podľa analýzy, ktorú vypracoval World Wildlife Fund, predstavuje na Slovensku 10 percent ročnej ťažby.
Celkovo sa tak dostávame na hodnoty, ktoré hovoria, že za posledných 20 rokov sa zvýšila ťažba dreva na Slovensku o alarmujúcich 100 percent.
„Absolútne nepochopiteľná je v tomto svetle snaha slovenských lesníkov o znevažovanie a zľahčovanie alarmujúcich výsledkov satelitného mapovania. Ako sami uvádzajú vo svojich stanoviskách, výmera „lesných pozemkov“ sa za posledných 20 rokov zvýšila. Áno, ale iba o dve percentá, hovorí Peter Sabo za zoskupenie VLK.
Les nie je kukuričné pole
Výsledky satelitného mapovania podľa neho ukazujú, že na vyše 700 kilometroch štvorcových sa les nenachádzal. Ide o úbytok lesného porastu o rozlohe Trnavského okresu.
Údaje satelitného mapovania zároveň podľa Saba vylepšujú tzv. biele plochy - opustené pozemky, ktoré nie sú evidované ako lesné pozemky, no nachádzajú sa na nich porasty stromov.
„Slovenskí lesníci si musia uvedomiť, že les nie je kukuričné pole, kde môžeme žať úrodu v pravidelných intervaloch. Les je zložitý ekosystém tvorený množstvom navzájom prepojených organizmov, ktorý sa s tak drastickým narušením, ako je plošné odlesnenie, dokáže vyrovnať až po 1 500 rokoch,“ uzatvára.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
