Prečo ste sa rozhodli fotiť rómske osady?
Fotografovaním sa zaoberám niekoľko rokov. Spočiatku som robila fotografie rôzneho typu, no začala mi pri práci chýbať emotívnosť. Vtedy som si povedala, že nepoznám emotívnejších ľudí, ako sú Rómovia. Mojou prvou zastávkou bol Luník IX.
Aké boli vaše dojmy z tohto miesta?
Išla som tam sama a bála som sa. Podmienky na život v osade alebo gete nie sú vôbec priaznivé, obzvlášť na Luníku. Nestrávila som tam veľa času, ale skutočnosťou je, že na mňa nikto nezaútočil, nikto ma neokradol, ľudia ma prijali s úsmevom. Všeobecne hrozivá predstava o Luníku sa aspoň u mňa po tejto skúsenosti vytratila.
Nebáli ste sa, že zhotovenými fotkami prispejete k šíreniu stereotypov o Rómoch?
Snažím sa fotografie zhotovovať tak, aby bolo jasné, že som tam pre ich prirodzenosť, to je môj hlavný zámer. V tomto duchu sa nesú aj moje výstavy. Myslím, že moje fotografie práve poukazujú na to, že hoci Rómovia žijú v nie najpriaznivejších podmienkach, sú tam šťastní. Nechcú byť zo svojich osád vytrhnutí, a tým aj odbúravajú stereotypné pohľady rôznych reportáží z osád, ktoré poukazujú len na biedu, v ktorej tí ľudia žijú.
Aké boli ďalšie miesta, ktoré ste navštívili?
Najviac času som strávila v osadách pri Košiciach a Vranove nad Topľou. Stále sa tam rada vraciam. Niekedy dokonca ani nepotrebujem zhotoviť fotky, jednoducho tam mám priateľov.
Ako vyzerá fotenie v osadách?
No u každého prebieha fotenie inak. Keďže sa zameriavam na reálne okamihy, spočiatku len pozorujem ľudí. Snažím sa s nimi rozprávať. Som ale vždy pripravená, keby náhodou prišiel moment vhodný na „cvaknutie“. Samozrejme, v osadách nájdete deti, ktoré sa chcú fotiť neustále. Nevnímam to ako prekážku, pretože sa nepretvarujú, čiže je to v poriadku.
Ako po čase strávenom v osadách vnímate Rómov?
Vo všetkých troch osadách ma vždy milo privítali. Vysvetlila som im, čo od nich chcem, prečo ich fotím. Od toho okamihu boli ochotní ma vpustiť do svojich domácností a ukázali mi, ako prebieha ich bežný deň. Je mnoho kvalít, ktoré majú, ale bežne na ulici či v našich
domácnostiach ich nevídam. Okrem toho som presvedčená, že každý Róm má v sebe veľký potenciál. Pravdou však je, že väčšina z nich to nevyužíva.
Vedeli by si niektoré z nich vymenovať?
Sú pohostinní. Vždy ma ponúkajú nejakým jedlom. Sú úprimní. Na nič sa nehrajú, žijú, ako vedia. Skutočne nie je ľahké zaobstarať celej rodine obživu a prijateľné podmienky na život.
Rodinu si nadovšetko vážia, sú súdržní. Presne táto kvalita v dnešných rodinách často chýba. Sú spoločenskí. Mala som možnosť vidieť organizáciu svadby. Vedela o nej celá dedina, pretože svadba je pre nich obrovská udalosť.
Spomínali ste veľký potenciál. Aké možnosti dnes ľudia z osád majú, pokiaľ ide o prácu?
Nájdu sa takí, čo nechcú pracovať, pretože v tom nevidia víziu. Na východnom Slovensku je pomerne problematické zamestnať sa, nehľadiac na etnický pôvod. Pomerne vysoké číslo otcov rodín však chodí za prácou do Anglicka, čiže nie je úplne pravda, že nechcú pracovať. Iba na to nie vždy majú možnosť. Slovenský zamestnávateľ radšej príjme Neróma, ako Róma.
Zažili ste v osadách niečo, čo vám uviazlo v pamäti?
Najlepší zážitok je pre mňa, jednoznačne, príchod do osady. Stačí prejsť pár krokov a obyvateľom venovať milý úsmev. Zrazu sa stanete súčasťou osady, pritom ani sami nemusíte vedieť, ako je to možné. Rómovia nie sú z môjho pohľadu takí skeptickí, ako my. Nemajú problém pustiť medzi seba skoro hocikoho. Ak je človek milý, stačí pár dialógov a pozvú ho k sebe domov. To je moja skúsenosť.
Je niektorá zo zhotovených fotografií vaša najobľúbenejšia?
Jedna z obľúbených je tá, na ktorej ma dievčatko objíma okolo pása. Fotila som ju v mojej rodnej obci. Práve tou osadou ma sprevádzali malé deti. Videli vo mne vzor, zdala som sa im veľmi pekná. Neustále sa „bili“ o moju pozornosť. To maličké dievčatko, ktoré je na fotke, patrilo medzi najmladšie deti, ktoré sa ku mne cez tých väčších nedostali. Veľmi sa o to usilovalo, preto som ju chytila za ruku a chodili sme po osade spolu. Fotografia vznikla, keď som bola na odchode. Objala ma a povedala mi, že ma bude čakať, kým sa nevrátim.
Plánujete aj naďalej navštevovať osady?
Áno. V Bratislave teraz trávim väčšinu svojho času a chýbajú mi. Preto som sa rozhodla, že budem vo fotení pokračovať v osadách v blízkom okolí Bratislavy. Určite s tým neplánujem prestať. Je ešte mnoho vecí, ktoré sa o nich chcem dozvedieť.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
