Keď už dievčatko spokojne ležalo v náručí budúcej matky, pracovníci dojčenského ústavu poukázali na chlapčeka, ktorý taktiež ostal bez rodiny. Chlapček pribehol priamo k manželovi profesionálnej mamy a ten ho už z rúk nepustil. Napokon sa teda našiel domov pre dve opustené deti, ktoré dnes budú mať už 15 rokov.
To je jeden z príbehov, ktorý sa vďaka túžbe dvoch manželov mať spoločné dieťa, skončil šťastne. Byť rodičom a môcť sledovať, ako vaše dieťa rastie, je bez pochýb jedno z najkrajších privilégií, ktoré človek má.
Rodiny netvoria základ spoločnosti len tak náhodou. Sme totiž biologicky podmienení žiť v skupinách a máme v sebe zakorenenú potrebu starať sa o druhých ľudí. V súčasnosti sa však počet úplných a fungujúcich rodín zmenšuje. Mnohé ženy nemôžu mať deti alebo ich vlastné už vyrástli. Chýba im však rola matky, a tak hľadajú alternatívne riešenia. Jedným z nich je aj profesionálne rodičovstvo.
Z detského domova do profesionálnej rodiny
Ak biologickí rodičia nemôžu dieťaťu poskytnúť riadnu výchovu ani ho zveriť do pestúnskej starostlivosti, súd môže nariadiť, aby bolo dieťa zverené do ústavnej starostlivosti – detského domova alebo krízového strediska.
Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené prostredie a poskytuje mu kompletnú starostlivosť, najdlhšie do 25. veku.
Táto forma náhradnej starostlivosti ale nikdy nedokáže dieťaťu poskytnúť pocit skutočného domova. Individuálny prístup k dieťaťu nie je realizovaný v dostatočnej miere a obmedzený je aj priestor na jeho osobnostný a intelektuálny rozvoj.
V 90. rokoch bola preto zakotvená profesionálna rodinná výchova, ktorej zámerom bolo vytvoriť taký typ náhradnej rodinnej starostlivosti, v ktorom by sa spájali výhody rodinného prostredia s dostupnosťou odbornej pomoci pri výchove. Cieľom teda bolo čo najviac priblížiť starostlivosť modelu rodiny.
Môže ním byť každý
Profesionálnym rodičom sa môže stať ktokoľvek, kto spĺňa predpoklad najmenej úplného stredného vzdelania s maturitou, má čistý register trestov a absolvoval prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti.
Príprava pozostáva zo 60 hodín, počas ktorých sa budúci profesionálny rodič oboznámi s potrebami dieťaťa, s procesom začlenenia dieťaťa do novej rodiny, ale zároveň aj s prípravou dieťaťa na eventuálne odlúčenie a odchod z rodiny.
Po absolvovaní kurzu sa profirodič stáva zamestnancom detského domova, ktorý vykonáva ústavnú starostlivosť v rodinnom dome alebo byte poskytnutom detským domovom, alebo vo vlastnom dome či byte. On aj ostatní členovia jeho rodiny sa teda stávajú organizačnou súčasťou detského domova.
Pri samotnom výbere má profesionálny rodič právo vyjadriť sa aké deti a koľko detí je schopný prijať do svojej rodiny. Konečné rozhodnutie má však len detský domov, ktorý prihliada na ich špecifické potreby.
„Odborný tým detského domova, zložený z riaditeľa, psychológa, sociálneho pracovníka a špeciálneho pedagóga pozná osobitosti jednotlivých detí a takpovediac hľadá vhodnú kombináciu profesionálny rodič – dieťa. Ideálny stav je, ak profesionálny rodič navštívi dieťa v samotnom detskom domove, prípadne s ním i absolvuje krátky pobyt. Dochádza tak k vzájomnému poznaniu a prechod z detského domova do profesionálnej rodiny tak prebieha prirodzenejším, bezstresovým spôsobom,“ vysvetľuje Silvia Pančíková, riaditeľka Detského domova Náhradné rodiny Detského centra Slovensko v Ružomberku.
Prechodná stanica
Vzhľadom na to, že profesionálne rodičovstvo je povolanie, rodič má právo na mesačný plat aj na dovolenku. Plat zvykne byť individuálny a závisí od druhu a náročnosti starostlivosti, rovnako ako aj od počtu detí.
Pre deti je najdôležitejšie, aby si už od začiatku uvedomili, že v profesionálnej rodine ostanú len dočasne, teda do ich možného návratu do pôvodnej rodiny alebo do niektorej z „vyšších“ foriem náhradnej rodinnej starostlivosti.
Napriek tomu, že dieťa je zverené vám a býva s vami v jednej domácnosti, ak ho ktokoľvek bude chcieť adoptovať či zveriť do pestúnskej starostlivosti, má naň prednostné právo. „Ak sa ale nepodarí umiestniť dieťa inam, naďalej ostáva žiť v profesionálnej rodine až do osemnásteho roku života. Po 18. roku môže dieťa v profesionálnej rodine ostať na „dobrovoľnom pobyte“ až do 25-tich rokov,“ dopĺňa Pančíková.
Všetky deti majú šancu
Deti so zdravotným postihnutím je, samozrejme, ťažšie umiestniť do profesionálnej rodiny. Takéto dieťa môže byť zverené len do starostlivosti osoby, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, spĺňa osobitné kvalifikačné predpoklady a zúčastnila sa špeciálnej prípravy.
„Sú rodiny, ktoré sa vyslovene vyjadria, že s tým nemajú problém,“ pokračuje Pančíková. „Veľmi často ide o zdravotné sestry, pedagogičky, liečebných či špeciálnych pedagógov, ktorí nemajú také obavy prijať dieťa aj so zdravotným znevýhodnením, pretože danej problematike rozumejú.“ Problém s umiestnením sa týka aj súrodeneckých skupín a rómskych detí.
Z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že dnes v detských domovoch vyrastá približne 4749 detí (údaj z roku 2015, pozn. red). Z nich je okolo 1,5-tisíca v profesionálnych rodinách. Napriek tomu, že počet profesionálnych rodín za posledné roky výrazne stúpol, detské domovy sú stále preplnené.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
