Priemerný Slovák ročne vyprodukoval podľa údajov Eurostatu za rok 2015 takmer 330 kíl odpadu, z toho však vyseparoval len 15 percent. Napriek tomu, že v porovnaní s iným štátmi Európskej únie patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšou ročnou produkciou komunálnych odpadov na obyvateľa, v miere recyklácie sme takmer na chvoste.
Myšlienky zero waste sú úzko prepojené práve s tým, ako náš každodenný život ovplyvňuje mieru znečistenia nášho prostredia. Jedna z možností ako znížiť náš vplyv naň je aj radikálna minimalizácia vyprodukovaného odpadu. Zero waste začína už nákupom a končí vhodným spracovaním vzniknutého odpadu. Nulový odpad má niekoľko princípov, ktorými je ho možné dosiahnuť, alebo možno reálnejšie - priblížiť sa mu.
Jednou z možností je nakupovať bez obalov. Možnosť zaslať a nechať si zabaliť tovar do vlastného obalu ponúka na Slovensku napríklad online obchod Bez odpadu. Hoci túto ponuku využíva čoraz viac zákazníkov, stále tvorí len malé percento z celkového počtu balíčkov.
"Niektorí pošlú hneď svoje ušité vrecká alebo poháre, iní si prvú objednávku nechajú zabaliť do nami predávaných vreciek a potom si ich pošlú opätovne naplniť," hovorí Martina Fekiačová z bezodpadu.sk.
Podmienky, ktoré vytvára štát
Prvky ako bezobalový nákup alebo napríklad také kompostovanie, nie sú žiadnou novinkou, boli tu už dávno, no hlavne v mestskom prostredí boli odsunuté do úzadia. Zero waste sa ich snaží znova vyťahovať na svetlo sveta. Medzi priaznivcami nulového odpadu patrí na Slovensku napríklad Ivana Maleš s jej blogom Nezmar, v susedných Čechách zas majú iniciatívu Bezobalu. To je snaha jednotlivcov. Ale akým spôsobom podporuje aktivity v oblasti zero waste samotný štát?
„Podporuje ich najmä prostredníctvom dotácií na budovanie recyklačných kapacít a prostredníctvom regulácií - vnútenej minimálnej miery recyklácie a zhodnocovania odpadov,“ povedal odborník na túto oblasť Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Spoluzakladateľ dobrovoľníckej iniciatívy Zelená hliadka Matúš Čupka výraznú snahu zo strany štátu nevníma. „Viem len o rozpačitej snahe podporovať separovanie a recyklovanie odpadu. Skôr však za tým vidím tlak Európskej únie ako úprimnú snahu štátu lepšie pracovať s odpadom. Výsledky sú však biedne a len veľmi pomaly dobiehame v recyklácií vyspelejšie krajiny,“ hovorí.
Jeho slová potvrdzujú čísla európskeho štatistického úradu Eurostat. Kým napríklad také Slovinsko či Nemecko zrecyklujú zhruba polovicu odpadu, na Slovensku je to len necelých 15 percent. V EÚ je na tom horšie ako my už len Malta.
Za posledné roky sa miera recyklácie na Slovensku zvýšila, napríklad v roku 2009 sme zrecyklovali len osem percent odpadov. Progres však nastal aj v iných európskych štátoch. Slovensko preto stále zostáva na chvoste Únie. „Vo zvyšovaní miery zhodnocovania odpadov je zaznamenateľný postupný mierny progres. Pochybujem však o tom, že ide o pokrok." zhodnotil Radovan Kazda.
Obmedzené podmienky
Ten, kto sa na Slovensku rozhodne pre zero waste, má oproti iným krajinám obmedzené podmienky, hovorí Čupka. Málo príležitostí vidí hlavne v oblasti redukcie spotreby obalov. Nízky počet obchodov zameraných na bezobalový predaj komplikuje snahu ľudí, ktorí chcú obmedziť svoju ekologickú stopu. „Ekologických alternatív je tu veľmi málo, najmä v porovnaní so škandinávskymi krajinami či susedným Rakúskom.”
Nakoniec zostáva otázka, či a do akej miery je vôbec zero waste uskutočniteľný? Je možné dosiahnuť zero waste na Slovensku? Radovan Kazda je k tejto možnosti skeptický. Podľa neho je však možné aspoň zvýšiť mieru recyklácie. A to tak, že sa zvýši miera vnútených výdavkov pre pôvodcov odpadu, napríklad pre domácnosti, alebo výrobcov - teda vnúteným zdražovaním tovarov.
Podľa Matúša Čupku si zero waste vyžaduje veľké množstvo trpezlivosti a úsilia. „Podmienky tu na to nie sú vytvorené a človek musí ísť výrazne proti prúdu. Len tak sa však dá vytvoriť dopyt po možnostiach ekologickejšieho fungovania v slovenských mestách," dodáva.
|
Princípy ako redukovať odpad na minimum K nulovému odpadu sa môžeme dopracovať tzv. piatimi R - Refuse, Reduce, Reuse, Recycle a Rot. Prvé dva princípy - odmietnuť a redukovať - sú založené na jednoduchej myšlienke. Odmietnuť zbytočne vytvárať viac príležitostí pre tvorbu odpadu. Nenakupovať zbytočne nové veci, ktoré nevyužijeme. Ďalšia alternatíva je možnosť bezobalového nákupu na trhoch alebo v obchodoch, ktoré ho špeciálne ponúkajú. Nosiť si vlastnú tašku do obchodu je malým, ale nezanedbateľným krokom ako prispieť k redukcii využitých obalov. Ďalším princípom zero waste okrem Refuse a Reduce je Reuse - opätovné využívanie vecí. Najjasnejším príkladom môže byť nakupovanie v second-hande. No internetom koluje množstvo kreatívnych nápadov, ako využiť staré veci a dať im znova funkciu. Päticu princípov napokon uzatvára Recycle a Rot, teda triedenie odpadu a kompostovanie. Triedenie odpadu je takmer každému známe, menej rozšírenou informáciou je už existencia špeciálnych malých kompostérov vhodných aj do bytov. |
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
