Politické strany, ktoré po parlamentných voľbách v marci 2016 vytvorili vládnu koalíciu, urobili veľmi dobre. V relácii Fakty a argumenty v Tablet.tv to vyhlásil koaličný poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD) s tým, že voľby dopadli ako dopadli a obdobie, ktoré nastalo, bolo nesmierne zvláštne.
"Nebolo ani prvé zasadnutie parlamentu a niekoľko poslancov dalo zbohom svojim stranám a stali sa nezaradenými. Po voľbách boli teoreticky prichystané tri vlády - koaličná, opozičná a okolo prezidenta Andreja Kisku. Okolo neho sa združovali ľudia, a tí by prišli do práce, ak by koalícia nedokázala vládu postaviť," myslí si Jarjabek.
Aj preto je presvedčený, že súčasná koalícia sa zachovala veľmi zodpovedne. "Prvý raz vznikla na Slovensku vláda, ktorá nie je o pravici alebo ľavici, ale je o existencii. Prvý raz vznikla vláda, kde sa už spoločensky nehrá maďarskou kartou. Je to vláda, ktorá naozaj plní programové vyhlásenie a je to vláda, v ktorej doteraz neboli väčšie problémy," zdôraznil Jarjabek.
"O krízach nie je ani chýru"
Opozičný poslanec Martin Klus (SaS) sa však domnieva, že kto seje vietor, žne búrku. "Tak, ako si Robert Fico (Smer-SD) robil žartíky o zlepenci, tak sa mu to vrátilo a dostal do vienka štvorkoalíciu. Dovtedy mal Fico komfort 83 poslancov, ktorí hlasovali na pokyn, dnes musí rokovať vo vládnej koalícii. Adekvátne tomu nastalo napätie. Koalícia si dala do vienka dve zásady - že je to vláda kontinuity a že je to brázda proti extrémizmu. To sa jej za žiadnych okolností nedarí, ĽSNS má tretí najvyšší počet hlasov podľa preferencií," upozornil Klus.
Podľa jeho slov je typickým príkladom nárastu extrémizmu na Slovensku neustále poukazovanie na to, ako skorumpované sú politické elity. "Pýtam sa, prečo sme tu mali kauzy ako Bašternák, energie, prečo tu stále máme špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika?" odkázal.
Jarjabek upozornil, že v parlamente sú aktuálne dve opozície. "Jedna je tá, s ktorou by sme radi rokovali a druhá je tá, s ktorou nechce rokovať nikto. Ide o extrémistov. A hovoriť, že vďaka súčasnej koalícii rastie opozícia, to by som si tvrdo stranícky vyprosil," vyhlásil. Ako tvrdí, netreba sa tváriť, že za všetko dobré môže opozícia a za všetko zlé koalícia.
Na otázku moderátora, čo urobila súčasná koalícia proti nárastu extrémizmu, Jarjabek odvetil, že plní vládny program a snaží sa presvedčiť občanov, že bude hovoriť o pozitívnych, nie negatívnych veciach. "Vládny program sa plní, o krízach nie je ani chýru, ani slychu. Kríza je vtedy, ak prestane fungovať parlament, čo sa ani raz nestalo," podotkol.
Zrušenie amnestií ako právny zamotanec
Politici sa nevyhli ani téme zrušenia amnestií Vladimíra Mečiara, do ktorého sa aktuálne koalícia pustila. Jarjabek tvrdí, že o tomto probléme Smer-SD diskutuje od svojho vzniku. "To nie je ľudský či hodnotový spor ale právnický zamotanec. Ale rešpektujeme tlak, ktorý tu je," priznal.
Martin Klus sa bude tešiť až v momente, keď sa amnestie podarí zrušiť. "Som rád, že ten spoločenský tlak nastal, aby sme sa stále nekrútili dokola s tým, že je tu zásadný právny problém. Ak je, riešme ho," apeloval.
Koncesie sa majú vyriešiť veľmi skoro
Jarjabek ako šéf Výboru NR SR pre kultúru a médiá na margo koaličného sporu okolo koncesionárskych poplatkov uviedol, že všetko sa to bude musieť vyriešiť veľmi skoro, lebo nás čaká voľba riaditeľa RTVS. "Kandidáti budú určite hovoriť aj o financovaní a budú predkladať istú víziu. Zatiaľ dohoda nenastala, spor je v patovej situácii," uviedol.
Podľa Klusa je aj na základe tohto príkladu zrejmé, že selanka v koalícii nie je ideálna. "Osobne sa domnievam, že to bude gradovať, lebo SNS si vytvára svoju pozíciu v rámci koalície. Snaží sa tlačiť Smer-SD do kúta a tí sa nechcú nechať. My z opozície radi sledujeme takéto napätie. Ale SaS od začiatku hovorí, že koncesionárske poplatky sú nezmysel. Hľadajme iný spôsob financovania verejnoprávnych médií a hovorme o tom, že majú byť v maximálnej možnej miere odpolitizované. Pozíciu riaditeľa musí zastávať apolitický profesionál," dodal.