Od vypravenia prvého vlaku s 999 mladými ženami zo železničnej stanice v Poprade do nemeckého nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau na území okupovaného Poľska uplynulo v sobotu 25. marca 75 rokov.

Deportácie Židov zo Slovenska v roku 1942 boli uskutočňované na základe Zákona o právnom postavení Židov č. 198/1941, takzvaného Židovského kódexu zo dňa 9. septembra 1941.

Do vagónov, pôvodne určených na prepravu dobytka, museli nastúpiť mladé ženy a dievčatá zo Šarišsko-zemplínskej župy. Transport bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942 o 20.20 hodine. Vlak smeroval na Žilinu a Čadcu. Až 26. marca 1942 okolo 4.00 hodiny ráno opustil územie Slovenska pri obci Skalité smerom na poľský Zwardoň. V ten deň v popoludňajších hodinách vystúpilo z vagónov 999 živých žien, ktoré boli následne podrobené selekcii na rampe v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau.

Podľa svedectiev pamätníkov prežilo väznenie z prvého transportu asi 20 mladých dievčat. Týmto sa začala prvá vlna transportov zo Slovenska s názvom Akcia Dávid, ktorá trvala až do 20. októbra 1942. Režim vojnovej Slovenskej republiky sa ňou zbavil spolu 57 628 židovských spoluobčanov, pričom za každú osobu mal Nemcom zaplatiť tzv. osídľovací poplatok 500 ríšskych mariek.

Druhá séria transportov odštartovala počas okupácie Slovenska nemeckými vojskami po auguste 1944. Prvý z nich bol vypravený 30. septembra 1944 zo Serede. Do konca vojny bolo vyvezených ďalších asi 13 500 Židov. Celkovo tak v koncentračných táboroch v dôsledku deportácií z územia dnešného Slovenska zahynulo viac ako 70 000 slovenských židovských občanov.