Taška budúcnosti je tu dnes pre teba! Silnejšia ako papier, ľahká, skvelá na pikniky, nosenie kníh a odkladanie šitia. Z krásnych pôvodných hesiel na plastovej taške Ralphs sa stala jednorázová ekologická katastrofa, ktorej riešenie by sa nemalo odkladať.
Poplašné fakty
Podľa výsledkov štúdie z roku 2012, ktorá bola realizovaná na objednávku Európskej komisie britskou spoločnosťou Eunomia, Slováci milujú plastové tašky, rovnako ako Maďarsko, Poľsko, Litva či Portugalsko. Zďaleka prevyšujeme spotrebu okolo 200 kusov priemerne na jedného obyvateľa Európskej únie. Slovensko dosiahlo spotrebu až 466 kusov plastových tašiek na jednu osobu za rok, čím sme sa zaradili medzi európske krajiny s najvyššou spotrebou. A to aj napriek tomu, že vo veľkých obchodných reťazcoch taškám zadarmo odzvonilo už pred niekoľkými rokmi.
Na území Európskej únie sa za rok spotrebuje sto miliárd igelitových tašiek, z toho osem miliárd putuje do morí a prírody. Podľa štatistík Európskej komisie obsahuje až 94 percent žalúdkov všetkých vtákov v Severnom mori "plastovú polievku.“ Na opačnom konci Európy, pri pobreží Toskánska, predstavujú plastové tašky až 73 percent odpadov z plastu, ktorý vyzbierajú rybárske lode, informuje portál slovenského rezortu životného prostredia.
Plast sa vyrába chemickým procesom z ropy, uhlia alebo zemného plynu. Ľahké plastové tašky, ktoré tvoria väčšinu plastových tašiek, sa opätovne nevyužívajú a končia v odpade. "Ročne ich skončí v odpade osem miliárd kusov, pričom ich rozklad trvá desiatky až stovky rokov. Bežní ľudia si myslia, že igelitky a mikroténové vrecká sú pre človeka neškodné. Problém však nastáva pri pôsobení tepla na plast, keď sa uvoľňujú škodlivé látky ako bisfenol“ povedala pre webnoviny.sk Silvia Nosálová zo spoločnosti ENVI- PAK.
Boj proti igelitkám
Varovné čísla boli impulzom na tvorbu legislatívy Európskou úniou, ktorá mala znížiť počet plastových tašiek. Vlády krajín EÚ museli do 27. novembra 2016 prijať opatrenia na obmedzenie ich počtu a informovať o tom Európsku komisiu. "Novela zákona o odpadoch bola schválená vládou vlani v decembri. Počíta so spoplatnením ľahkých plastových tašiek pri nákupoch s účinnosťou od januára 2018,“ informoval Tomáš Ferenčák, hovorca ministerstva životného prostredia.
Členské štáty majú tento cieľ dosiahnuť spoplatnením plastových tašiek alebo zavedením vnútroštátnych cieľov na zníženie ich spotreby. Smernica ponúka členským štátom dve možnosti. Zabezpečiť, aby ročná spotreba neprekročila do konca roka 2019 hranicu 90 kusov a do roku 2025 najviac 40 kusov priemerne na osobu. Alebo predávať plastové tašky v obchodných reťazcoch za poplatok. Zakázať ich možno v tom prípade, ak sú tieto zákazy v súlade s právnymi predpismi EÚ. Členské štáty budú musieť zároveň podávať správy o ročnej spotrebe igelitiek od 27. mája 2018.
Novými pokynmi z Bruselu sa začína riadiť aj susedné Česko. Vo februári tohto roka snemovňa odsúhlasila spoplatnenie všetkých plastových tašiek. Vláda plánovala pôvodne spoplatniť len ľahké plastové tašky, lebo tie pevnejšie väčšina predajcov spoplatňuje sama.
Svojej úlohy, zlepšiť nie veľmi ideálnu situáciu, sa chopilo aj naše ministerstvo životného prostredia. A to iniciatívou Slovensko bez igelitových tašiek. Doteraz sa do nej zapojili maloobchodné reťazce Coop Jednota, Kaufland a podporil ju aj Zväz obchodu a cestovného ruchu. Práve reťazce zohrávajú kľúčovú úlohu pri obmedzovaní spotreby igelitových tašiek.
"V rámci tejto iniciatívy plánuje sieť Kaufland spustiť tento rok dlhodobý projekt, ktorého cieľom bude postupne odstrániť ekologicky nevyhovujúce tašky z predaja. Coop Jednota a Zväz obchodu a cestovného ruchu sa zaviazali aktívne prispievať k znižovaniu ich počtu. Dlhodobým cieľom je ich postupné vyraďovanie z ponuky,“ hovorí Tomáš Ferenčák, ktorý ďalej dodáva, že nálepkou "bez igelitiek“ sa budú reťazce vo vzťahu k zákazníkom prezentovať nielen ako zodpovedný podnikateľ, ale aj svojím predsavzatím prispievať k zlepšeniu životného prostredia. Keď sa spätne pozrieme, išlo to aj v minulosti. Len tri centy za tašku v reťazci Tesco Stores v roku 2013 vytvorili prepad v spotrebe o viac ako 75 percent v čase pred spoplatnením .
Ako je to za hranicami
Ako v mnohých veciach, tak aj v otázke spotreby plastových tašiek by sme sa mohli od iných krajín čo-to naučiť. Podľa rozhlas.cz, nemecký obchodný reťazec Lidl plánoval od marca 2017 zrušiť predaj igelitiek v Českej republike a spotrebiteľom ponúknuť tri typy recyklovateľných nákupných tašiek. Ich predaj by mal stiahnuť taktiež v Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku. Podľa škótskeho denníka The Scotsman by mal nemecký reťazec od júla 2017 toto pravidlo zaviesť aj vo Veľkej Británii.
Vo Francúzku platí úplný zákaz jednorazových plastových tašiek. Podobne aj v Taliansku, kde toto nariadenie platí od roku 2010. Írsko bolo prvou krajinou, ktorá na ne v obchodoch zaviedla daň, aby dosiahla obmedzenie ich spotreby. V súčasnosti je táto daň dvojnásobná, z 22 stúpla na 44 centov. Igelitové tašky už predtým zakázali aj mnohé africké krajiny, ako napríklad Mauretánia či Rwanda, alebo v posledných týždňoch aj Keňa.
Podpredseda neziskovej organizácie Priatelia Zeme Branislav Moňok si myslí, že spomínaná iniciatíva nášho ministerstva nedokáže zbaviť Slovensko plastových tašiek úplne, len zabezpečiť zníženie ich používaného množstva. "Zoberme si situáciu, že by sa nám podarilo znížiť ich používanie o 80 percent. Každý obyvateľ Slovenska by tak každý rok namiesto súčasných 466 kusov plastových tašiek použil 93 kusov.
Oproti Dánsku a Fínsku, ktoré používajú štyri kusy ročne na obyvateľa, to je stále veľa. Takto nedokážeme dosiahnuť ani ciele Európskej únie v znižovaní spotreby ľahkých plastových tašiek, ktoré hovoria o znížení ich počtu na 90 do roku 2019 a na 40 kusov do roku 2025,“ myslí si. Navyše stále zostávajú bezplatne rozdávané takzvané veľmi ľahké plastové tašky napríklad v menších prevádzkach a na trhoviskách- mikroténové tašky a vrecká s hrúbkou do 15 mikrónov.
Dôležité zmeny
Na nerozoznanie od plastovej tašky sú pre laika biodegradovateľné tašky. Materiál, z ktorého sú vyrobené nie je z ropy, ale pochádzajú z prevažne obnoviteľného zdroja, biomasy. Ďalšou alternatívou môžu byť plastové tašky z hrubšej fólie, ktorých cena je vyššia, čo vedie spotrebiteľa k jej dlhodobejšiemu používaniu. Najlepšími a k životnému prostrediu najpriateľskejšími sú stále textilné tašky.
Branislav Moňok ďalej tvrdí, že na to, aby sa udiali dôležité zmeny, je potrebné vytvoriť aj vhodné prostredie. Ľuďom treba podľa neho pravdivo vysvetliť negatívne dopady ťažby neobnoviteľných surovín, ich spracovania a zneškodňovania a predstaviť alternatívne riešenia a ich ekonomický a enviromentálny význam. "Musíme naučiť ľudí rozmýšľať komplexnejšie. Sociálne, ekonomicky a environmentálne. A to nielen z krátkodobého hľadiska, ale aj z pohľadu nasledujúcich rokov alebo budúcich generácií. Veď životné prostredie máme len jedno a je našou povinnosťou ho chrániť.“ dodáva.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
