Vo vecnom zámere zriadenia mestských súdov v Bratislave to predpokladá ministerstvo spravodlivosti. Súčasné budovy okresných súdov sú pritom nevyhovujúce. Štát bude potrebovať pre tento účel novú budovu.
Zámer na reorganizáciu bratislavských okresných súdov predstavila minulý týždeň na zasadnutí Súdnej rady ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Vzniknúť by mal jeden mestský súd alebo štyri špecializované mestské súdy pre územie hlavného mesta a okres Senec.
Analýza rezortu ukazuje nemožnosť uspokojiť potreby zdieľanej budovy mestského súdu existujúcimi priestormi. Sídlom trestnej agendy má byť v budúcnosti pri oboch variantoch Justičný palác. Pre ostatné agendy bude štát potrebovať viac ako 14.000 štvorcových metrov plochy pri plánovanom počte 152 sudcov a 331 súdnych zamestnancov.
Do súčasných budov piatich okresných súdov by sa nevošli jednotlivo ani štyri špecializované mestské súdy, a to pre prílišnú náročnosť občianskoprávnej agendy. Tá by vyžadovala rozdelenie aspoň do troch budov. Analytici konštatujú, že investície do existujúcich budov sú neekonomické v porovnaní s dlhodobým prenájmom alebo kúpou novej.
Prieskum ministerstva ukázal, že v súčasnosti je v rámci Bratislavy historicky najnižšie percento nevyužitých voľných kancelárskych priestorov. „Akceptovateľným riešením podľa Útvaru Hodnota za peniaze ministerstva financií je zámena budov, prenájom novej budovy alebo kúpa existujúcej budovy,“ uvádza rezortný zámer, ktorý dostali k dispozícii členovia rady.
Súčasný stav sídiel bratislavských okresných súdov hodnotí rezort ako nepriaznivý. Dlhodobo boli udržiavané tak, aby bola zabezpečená len ich nevyhnutná úroveň prevádzkyschopnosti. Ich znaleckú hodnotu stanovil na 29,62 milióna eur vrátane budovy na Lazaretskej ulici, ktorá bola kúpená pre OS Bratislava I. Do roku 2019 by podľa ministerstva bolo potrebné dať na ich prevádzkovanie a nevyhnutnú rekonštrukciu 17,72 milióna eur.
Ministerka na Súdnej rade nepredstavila, kde by mal nový mestský súd sídliť. Za dobré riešenie by považovala, keby to bolo na jednej adrese. „Považovala by som to za dobré riešenie, ale nemám ja dnes odpoveď na túto otázku. Môžem povedať, že máme prehľad, čo sa dá v Bratislave urobiť, ale ja dnes nemám odpoveď, čo je najvhodnejšie a najekonomickejšie riešenie,“ uviedla pre médiá s tým, že by nerada predbiehala a najskôr sa treba zaoberať konceptom.
Predseda Krajského súdu Bratislava Ľuboš Sádovský povedal, že návrh Žitňanskej má šancu získať podporu bratislavských súdov. „Ich jednotná reakcia bola, ak sa toto má udiať, tak by sa patrilo, aby Slovensko postavilo novú budovu, ktorá by bola projektovaná ako súdna budova, niekoľko desaťročí sa nepostavila žiadna. Ak teda Bratislavu chceme v tomto smere posunúť, asi jednu výkladnú skriňu by si to zaslúžilo,“ domnieva sa.
Prísť s návrhom na reorganizáciu bratislavských súdov sa Žitňanská rozhodla, pretože v súčasnosti nespĺňajú kritériá efektívneho a proklientského súdu. Súdne priestory nie sú dostatočne dôstojné a prístupné verejnosti, najväčším problémom sú parkovacie miesta, zabezpečovacie systémy, centrálna klimatizácia a archívne priestory.
Model mestského súdu alebo štyroch mestských súdov by mal byť odolnejší voči súčasnej vysokej fluktuácii sudcov a zamestnancov súdov a mal by umožniť výrazne väčšiu mieru špecializácie sudcov. Pri vhodnom umiestnení mestského, respektíve mestských súdov možno podľa ministerstva očakávať aj úsporu spojenú s ich fungovaním. Koncept by mal aj posilniť právnu istotu verejnosti, nakoľko rozhodovacia prax by mala byť jednotná.