Trhliny v podlahe poslaneckej ubytovne aj praskliny v stenách a sadrokartónových konštrukciách. Takéto poškodenia sa začali objavovať v poslednom čase v objekte Národnej rady. Môže ísť o dôsledok výstavby luxusného developerského projektu Vydrica v bratislavskom podhradí. Ten ukrojil z hradného brala poriadne sústo.
„Je to jedna z najhlbších stavebných jám v horninovom prostredí široko-ďaleko, možno v strednej Európe. Môže to mať súvis, keď je to v prístavbe hneď nad korunou brala,“ hovorí vedúci Katedry inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky Prírodovedeckej fakulty UK Martin Bednarik.
O rizikách svedčia aj stabilizačné opatrenia, ktoré investor realizuje veľmi blízko koruny svahu. „Stabilizácia hradnej steny, toho odrezu, vidíte, ako je to predimenzované, niekoľko kotevných prahov, hlboké kotvy atď. Tých stabilizačných opatrení je tam obrovské množstvo. Keď išli do výstavby a otvárania tej obrovskej stavebnej jamy v bratislavskom žulovom masíve, tak si možno ani nemysleli, že budú musieť venovať až takúto pozornosť stabilizácii samotného skalného brala, ale to je len moja domnienka,“ popisuje Bednarik.
Na plné náklady investora
Spoločnosť Lucron, ktorá developerský projekt Vydrica realizuje, hovorí, že je s predstaviteľmi Správy parlamentných budov v pravidelnom kontakte.
Od začiatku výstavby vraj evidujú v niektorých objektoch patriacich pod Národnú radu iba „drobné chyby estetického charakteru“.
„Ide napríklad o praskliny omietky alebo sadrokartónových konštrukcií, prípadne praskliny dlažby vo vstupných priestoroch ubytovacieho zariadenia. Žiadne z nich nemali vplyv na funkčnosť ani užívateľnosť týchto priestorov a hoci nie vždy bola preukázaná priama súvislosť so stavebnou činnosťou projektu Vydrica, po vzájomnej koordinácii s Národnou radou sú priebežne odstraňované,“ hovorí Pavel Baslík, riaditeľ marketingu developera.
Z Kancelárie Národnej rady na otázky HN reagovali, že poškodenia majú byť opravené na náklady Lucronu až dodatočne, po zastabilizovaní podložia.
„Bolo zistené, že pohyby podložia sa po zahájení stavebných prác na projekte Vydrica zintenzívnili a prípadné zistenia o poškodení stavebných konštrukcií, ktoré je možné priradiť k stavebnej činnosti v podhradí, sú riešené s investorom a po stabilizácii podložia budú chyby odstránené investorom na jeho náklady v plnom rozsahu,“ napísal odbor komunikácie.
Kancelária Národnej rady tvrdí, že počas stavebného konania vzniesla požiadavku, na základe ktorej sa od začiatku výstavby monitorujú intenzívnejšie pohyby geologického podložia a vyhodnocujú sa aj v kontexte obvyklých pohybov bez stavebného procesu v podhradí.
Kopec nie je stabilný
Odborník Martin Bednarik vysvetľuje, že na stanovenie, či poškodenia vznikli vplyvom terajšej stavebnej činnosti, by museli vykonať merania a dať do súvisu začiatok deformácií so stavebnými prácami. Rozvoľnenosť hradného kopca vraj nie je novinkou.
„Hradný kopec sám osebe nie je stabilný. V minulosti sme mali dva zosuvy, niekoľko skalných zrútení a zemných zosuvov. Boli robené opatrenia ako betónové opadové múriky na zachytávanie skál, ktoré sa rútili hradným kopcom. Ten masív je rozvoľnený a žije si svojím životom,“ opisuje vysokoškolský pedagóg.
Snímače má jeho tím osadené na masíve hradného brala dlhodobo, a to aj v hlavnej budove parlamentu, teda nie v prístavbe, kde sa nachádza poslanecká ubytovňa s najnovšími prasklinami.
Problémy zaznamenali už pred výstavbou. Trend sa vraj odvtedy nezmenil. „My tam robíme merania v inklinometroch, či sa masív hradného brala hýbe, ale zatiaľ výsledky nenasvedčujú, aby išlo o nejaký väčší pohyb. Nepozorujeme gradáciu tej deformácie,“ dodáva Bednarik.