Pandémia koronavírusu, vojna na Ukrajine, klimatické zmeny... Evolučný biológ sa nezapotí ani v tejto ére?

Biologická evolúcia prechádza cez generácie – nová vlastnosť sa presadí cez vyššiu pôrodnosť jej nositeľov na úkor nositeľov pôvodnej vlastnosti. Ibaže ten rozdiel nebýva veľký, no a čím je menší, tým dlhšie to trvá. Mimochodom, toto a nič iné je ten slávny „prirodzený výber“. Hovoríme väčšinou o stovkách, často aj tisícoch generácií, pričom jedna generácia je u ľudí niečo vyše dvadsať rokov. Čo sa deje dnes, je iba takou penou na povrchu.

Keď prednášate svojim študentom, čo im uvádzate ako ilustráciu evolúcie?

Všetko, čo je, je praktický príklad evolúcie. Všetko muselo vzniknúť a potom nezaniknúť, teda všetko prešlo vyhňou selekcie. Pokiaľ ide o človeka, najmladšie významné evolučné novinky sú pár tisíc rokov, asi tak z obdobia, keď ľudia začali chovať veľké cicavce na mlieko, čo nám skrátilo medzipôrodné intervaly a tým spustilo populačnú explóziu. To, že sme schopní aj v dospelosti tráviť mliečny cukor, je pamiatka z tých čias.

Takto vyzerajú evolučné zmeny?

Áno. Niečo s metabolizmom, niečo s imunitou a rezistenciou proti patogénom (činiteľom schopným vyvolať chorobu iného organizmu – pozn. redakcie) a podobne. Veľké náhle zmeny sú vzácne, ak vôbec niekedy nejaké boli. Ich predstava vzniká tak, že sa pozeráme do dávnej minulosti a detaily nám unikajú.

Čo napomohlo človeku, že sa pred 300-tisíc rokmi „upgradoval“ na Homo sapiens? Rozum nám slúži viac či menej, než sa domnievame?

Myslím si, že sa vtedy neudialo nič. My jednoducho poznáme iba dva body: spoločného predka dnešných ľudských populácií, čo je dajme tomu 200-tisíc rokov, a potom bod, keď sa od našej evolučnej línie odštiepili neandertálci, čo je asi 500-tisíc rokov. Otázka znie, ako veľmi sa od seba naši predkovia v týchto dvoch b...