Na dovolenku na východné Slovensko som išiel s určitými obavami. Na cestu som vyrazil pred dvoma týždňami, práve v čase, keď ruská armáda začala masívne bombardovať ukrajinské mestá a kritickú infraštruktúru.
Premýšľal som, čo sa stane, keď rakety, ktoré Rusi vystrelia napríklad na Užhorod, preletia o pár kilometrov ďalej a trafia nejaké mesto na slovenskej strane hraníc, kde som sa celý týždeň zdržiaval. Našťastie sa nič také nestalo, nepočul som ani zvuk sirén, ktoré v dnešnej dobe často znejú aj v tejto najzápadnejšej časti Ukrajiny.
Obyvatelia najvýchodnejšej časti Slovenska majú samozrejme veľký strach z toho, že vojna sa z nejakého dôvodu zo dňa na deň rozšíri aj na ich územie s tragickými dopadmi na životy ich rodín.
V Českej republike málokto vie, že z dôvodu častých zmien hraníc za posledných zhruba sto rokov majú občania Slovenska príbuzných na Podkarpatskej Rusi a naopak. Od pádu Sovietskeho zväzu vznikli tisíce manželských vzťahov, najmä ženy sa často vydali za mužov zo Slovenska, takže ľudia z oboch strán hraníc sú v prirodzenom každodennom telefonickom kontakte so svojimi príbuznými.
Okrem obáv z nedostatku peňazí, rastúcich cien, inflácie či zhoršenia životných podmienok ich najviac zaujíma, či niekto z ich mužov, ktorí bojujú s Rusmi na východe krajiny, sa na fronte nezranil alebo nedaj Bože nezahynul. Bohužiaľ čoraz častejšie chodia na Sloven...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.