V pozadí vyšetrovania kauzy Mýtnik sa aktuálne odohráva zaujímavý úkaz. Ako novinár si sa dostal do sporu s advokátmi spolupracujúcich obvinených Michala Suchobu a Františka Imreczeho. Čo sa stalo?

Domnievam sa, že sa pod to podpísali texty, v ktorých som upozornil na podozrivý obchod so strieborným mincami.

O čo ide?

Advokátka Jana Valková sa stala obhajkyňou Michala Suchobu. Suchoba je spolupracujúcim obvineným v kauze Mýtnik, ktorá sa viac-menej týka korupcie a ovplyvňovania verejných obstarávaní na Finančnej správe. Suchoba zaplatil Valkovej prinajmenšom 510-tisíc eur za právne služby spojené s obhajovaním. Valková následne tieto peniaze využila, okrem iného, na nákup strieborných investičných mincí s motívom viedenskej filharmónie. Ide o najpredávanejšie investičné mince na svete. Za uvedené peniaza tiež platila ďalšieho advokáta pre Suchobu. Bol ním Miroslav Ivanovič, ktorý je dnes obhajcom druhého spolupracujúceho obvineného v kauze Mýtnik Františka Imreczeho. Tým časť peňazí, ktoré originálne pochádzajú od Suchobu, išli cez Valkovú až k Ivanovičovi a aj on v rovnakom čase ako Valková nakupoval tie isté strieborné mince.

Problém zrejme nie je len v prepojení advokátov dvoch spolupracujúcich obvinených v jednom prípade.

Nielen to. Podľa môjho názoru je tu nezanedbateľná pravdepodobnosť, že tieto obchody boli fiktívne a žiadne mince neboli dodané. Vychádzam z toho, že predajcom týchto mincí bola údajne firma, v súvislosti s ktorou neexistuje žiadny track record, ktorý by dokazoval, že obchodovala s drahými kovmi. Zároveň jej konateľ hneď, ako prišli peniaze od oboch advokátov, tieto vraj vyberal v hotovosti spôsobom, ako mu bankomat najviac dovolil.

Čo to znamená?

Každý deň vybral desaťtisíc eur, a keď potreboval rýchlejšie vybrať cash, tak previedol desaťtisíc až 20-tisíc eur na ďalšiu spoločnosť svojho rodinného príslušníka, kde následne zase vyberal hotovosť z bankomatu. Zdá sa mi to, že obchod sa v skutočnosti neuskutočnil. Ak by to bolo reálne, znamenalo by to, že konateľ firmy musel mince nakupovať v hotovosti po drobných objednávkach.

A nemohol tak postupovať?

Samozrejme, vylúčiť sa to nedá, ale zdá sa to nepravdepodobné.

Prečo?

Ak by som mal napríklad ja alebo ktorýkoľvek iný seriózny kupca záujem o strieborné mince za stovky tisíc eur, tak idem za Rakúskou mincovňou, teda ich originálnym výrobcom, a ten mi pravdepodobne dá množstevnú zľavu. Čiže pri objednávke tisícov kusov mincí za stovky tisíc eur mi vie dať lepšiu cenu ako nejaký prostredník.

Adam Valček. Foto: Archív A.V.

Koľko mincí mali nakúpiť advokáti Jana Valková a Miroslav Ivanovič?

Malo to byť asi 17-tisíc kusov mincí, čo je približne pol tony striebra.

Prečo podľa teba nakupovali práve mince?

Na to existujú rôzne špekulatívne vysvetlenia. Nechcel by som ich rozoberať a prikladať im tak váhu.

Dá sa ich v krátkosti opísať?

Závisia od toho, ako jednotliví pozorovatelia túto transakciu vnímajú. Napríklad Robert Fico vychádza z toho, že na konci boli výbery v hotovosti a peniaze sa podľa neho vracali naspäť advokátom do štruktúry spolupracujúcich obvinených, a keďže slovne útočí na vyšetrovateľov a prokurátorov, tak vlastne naznačuje, že mali skončiť u nich. Zdôrazňujem, že toto tvrdí Robert Fico, nie ja. Ja som to nikde nenapísal ani nepovedal. Trvám na tom, čo som napísal, že dodnes nebolo ani z novinárskeho pohľadu objasnené, či mali samotní obhajcovia vedomosť o tom, že konateľ firmy, cez ktorú mali nakupovať mince, vyberal cash. Na začiatku som vychádzal aj z predpokladu, že sa pokojne mohli stať obeťou podvodu.

Medzičasom obaja advokáti v podstate potvrdili, že nákup mincí bol reálny.

Áno, ale odmietajú to dokazovať verejne.

Prečo by mali, ak nejde o verejných činiteľov?

Naozaj nie sú verejnými činiteľmi v tom zmysle, ako to opisuje Trestný zákon alebo ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. No zároveň nie sú ani úplne privátne osoby. Ako advokáti patria do kategórie verejných osôb, ktoré sa výrazne angažujú v záležitostiach verejných, a preto môžu byť objektom kritiky práve v súvislosti s výkonom svojho povolania.

Toto tvrdíš na základe čoho?

Toto netvrdím ja, citujem zo staršieho rozhodnutia Ústavného súdu. Hranice akceptovateľnosti kritiky výkonu advokácie sú podľa súdu oveľa širšie než pri bežných privátnych osobách. Tu to podľa mňa platí o to viac, že vykonávajú advokáciu vo vzťahu k široko sledovanej kauze Mýtnik, ktorá má mať katarzný vplyv na spoločnosť. Túto kauzu zároveň používajú koaliční politici, aby verejne kritizovali opozičných, že tunelovali Finančnú správu, a predstavitelia opozície ju zas využívajú ako ilustráciu politicky motivovaných trestných stíhaní. To, že tu dvaja obhajcovia nakupujú v rovnakom čase strieborné mince od tej istej neznámej firmy, na konci niekto vyberá cash a firmy v reťazci skončia prepísané na cudzincov s daňovými dlhmi, to je objektívne podozrivé a so...