Mali byť školami pre intelektuálnu elitu. Aspoň tak spoločnosť v minulosti vnímala osemročné gymnáziá. Prvotný zámer však zmaril obrovský záujem rodičov. V Bratislavskom kraji niektoré roky do prvých tried nastúpila aj takmer štvrtina populačného ročníka, kým v ostatných regiónoch bol podiel novoprijatých okolo šesť percent. Boli však medzi nimi aj deti, ktoré nepatrili k prospechovo najlepším.
Aj preto vláda od roku 2018 nariadila, že osemročné gymnáziá môžu prijať len päť percent jedenásťročných. Desaťpercentnú výnimku mali vzdelávacie inštitúcie v hlavnom meste, ktorú o dva roky neskôr zrušili. Zavedenie kvót prinieslo želaný výsledok a znížilo počet žiakov. Vlani v týchto vzdelávacích inštitúciách študovalo vyše 22-tisíc žiakov, z čoho takmer 12 percent bolo v príme – čo je latinský názov pre prvý ročník.
Bijú sa o najlepších žiakov
Obmedzenie maximálneho počtu prijatých žiakov však neprerušilo konkurenčný boj medzi osemročnými gymnáziami a základnými školami. Tie sa naďalej bijú o tých najlepších. Podľa riaditeľky Základnej školy Hlavná v Gelnici Bibiány Krajníkovej sa im preto znižuje počet tried aj žiakov. „Odídu deti, ktoré sú šikovné a ktoré by mohli byť pre ostatných príkladom a vzorom,“ hovorí s tým, že okrem tých najtalentovanejších odchádzajú aj tí slabší.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Zostáva vám 72% na dočítanie.