Nemecko po utorkovom dopade rakety na poľské územie ponúklo Varšave pomoc s protivzdušnou obranou krajiny, tamojšie nebo môžu pomáhať strážiť nemecké stíhačky. Dnes to na tlačovej konferencii v Berlíne povedal hovorca nemeckého ministerstva obrany.
Ten tiež oznámil, že nemecké systémy protivzdušnej obrany Patriot na Slovensku zostanú najmenej do konca roku 2023. Poľský prezident Andrzej Duda dnes vyhlásil, že raketu zrejme vypálila ukrajinská protivzdušná obrana a že incident nebol zámerný. Hovorca nemeckej vlády povedal, treba udalosť plne objasniť a že je nutné vyvarovať sa rýchlych súdov na adresu Kyjeva.
Spolkový kancelár Olaf Scholz, ministerka obrany Christine Lambrechtová a šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková vyjadrili Varšave podporu už v prvých hodinách po incidente, ktorý si vyžiadal dvoch mŕtvych. Podporu dnes prisľúbili aj hovorcovia nemeckej vlády a ministerstiev.
"Ako okamžitú reakciu na udalosti v Poľsku ponúkame Poľsku posilnenie vzdušnej ochrany leteckým hliadkovaním. To sa môže uskutočniť už od zajtra, ak si to bude Poľsko želať," povedal hovorca nemeckého ministerstva obrany o možnosti, že by nemecké stroje Eurofighter pomáhali strážiť poľský vzdušný priestor.
Doplnil, že takáto misia môže začať okamžite, keďže nemecké stroje nemusia byť premiestnené do Poľska, ale môžu vzlietať z nemeckých základní. Ešte dnes o tom chce Lambrechtová hovoriť so svojím poľským kolegom Mariuszom Blaszczakom.
Na nemeckú podporu môže ďalej spoliehať aj Slovensko. "Ministerka obrany Christine Lambrechtová rozhodla o predĺžení misie na Slovensku najmenej do konca roku 2023," povedal hovorca nemeckého ministerstva obrany o nasadení nemeckých systémov Patriot na Slovensku. Dodal, že vylúčené nie je ani pokračovanie misie v roku 2024.
Novinárov na dnešnej tlačovej konferencii zaujímalo, či nebudú mať na vzťahy Berlína a Kyjeva vplyv pôvodné vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského o tom, že za dopadom rakety na Poľsko je Rusko. Vládny hovorca povedal, že treba počkať na objasnenie incidentu.
Varoval tiež pred vynášaním rýchlych súdov nad Ukrajinou. "Treba vziať do úvahy, ako masívnemu ruskému bombardovaniu Ukrajina čelí. Situáciu musíme hodnotiť veľmi opatrne," povedal.
Vyvodzovať predčasné závery dnes odmietol aj Scholz, poznamenal ale, že hlavnú zodpovednosť nesie Rusko. "Jedno je jasné - nič z toho by sa nestalo, keby Rusko neviedlo proti Ukrajine útočnú vojnu," napísal kancelár na twitteri po nemecky a poľsky.
Vládny hovorca tiež odmietol, že by utorkový incident mohol donútiť štáty Severoatlantickej aliancie vytvoriť nad Ukrajinou či jej časťou bezletovú zónu.
"Zriadenie bezletovej zóny by znamenalo veľké riziko bezprostredného konfliktu medzi NATO a Ruskom. Sme jednotní v tom, že chceme takému stretu predísť," vyhlásil.